Prezidentka Zuzana Čaputová vo svojej správe o stave republiky poukázala, že „balíčky“ sociálnej pomoci v skutočnosti nezasiahli viaceré, a to najviac ohrozené skupiny obyvateľov. Menovala ich niekoľko, čo potvrdzuje dlhodobé varovania mnohých expertov: tzv. cielené opatrenia vždy niekoho vynechajú. A vždy najviac spoločensky vylúčených. Je to logický dôsledok toho, že „cielené“ opatrenia vychádzajú z dostupných štatistických údajov. Lenže štatistiky nie sú dokonalé. Spoločensky vylúčení totiž so štátom nekomunikujú, nehlásia sa mu, nie sú schopní o niečo žiadať a často ani nevedia o svojich nárokoch. Nedostanú sa teda do zbieraných údajov, podľa ktorých analytici nastavujú mimoriadne riešenia.
Hoci plošné opatrenia čelia logickým a racionálnym výhradám, práve tie dokážu takýmto anomáliám zabrániť. Prirodzene, štát sa musí uistiť, že aj tí najohrozenejší sa k nim v konečnom dôsledku dostanú. A mal by uprednostňovať systémové opatrenia pred jednorazovými.
Populisticky a neskoro
Samozrejme, politici len ťažko dokážu odolať populistickému náboju, s ktorým sú jednorazové opatrenia spojené. Je pre nich lákavé povedať voličom, že toto by nemali, ak by nebolo ich – prezieravých, múdrych a najmä ľuďom oddaných ministrov či poslancov. Lenže práve prezieravosť nie je silnou stránkou politikov. Súčasná vláda je nekonečnou studnicou príkladov, ako tvrdohlavo dokážu politici ignorovať či dokonca odmietať varovania odborníkov a reagujú až pod tlakom.
Teraz každému, prirodzene, zíde na um anabáza so zdravotníkmi. Ale spomeňte si na trinásty či „štrnásty“ dôchodok. Hoci Česi mimoriadne valorizovali penzie už na jar, minister Krajniak od marca odmietal požiadavku Jednoty dôchodcov na to isté a návrhy opozície na vyplatenie 13. dôchodku v lete. Neskôr už súhlasil, ale v polovičnej výške. Avšak už počas zrýchleného legislatívneho procesu zmenil názor, takže v máji vláda a parlament za jeden deň schválili „letný“ 13. dôchodok v plnej výške.
Nuž a vládna väčšina v tom čase zamietla návrhy Hlasu-SD na mimoriadnu valorizáciu i 14. dôchodok, aby ho na jeseň – opäť v skrátenom legislatívnom konaní – predsa len schválila.
Rast počtu chudobných dôchodcov
Dôsledky týchto neprezieravých a teda oneskorených populistických pretekov na seba nenechali čakať. „V riziku chudoby sa u nás ocitla každá tretia domácnosť jednorodičovských rodín a osamelých seniorov,“ skonštatovala prezidentka Čaputová v utorok, hoci strojca „prorodinných atómoviek“ si ju do parlamentnej sále vypočuť radšej nešiel. „Ďalších vyše 187-tisíc poberateľov starobných dôchodkov sa v tomto roku prepadlo pod hranicu chudoby,“ oznámil nedávno Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík.
Podľa jeho analytika Martina Halása bolo na začiatku tohto roka pod hranicou chudoby 217-tisíc penzistiek a 89-tisíc penzistov. V priebehu prvých troch kvartálov sa tieto počty dramaticky zvýšili na 339-tisíc dôchodkýň a 154-tisíc dôchodcov. Dokopy 494-tisíc chudobných penzistov predstavuje z celkového počtu 1,1 milióna poberateľov vyše 45%.
Flexibilita a predvídateľnosť
Jednorazové opatrenia nepomohli najmä preto, lebo prichádzali neskoro. Nezáviseli od viditeľného sociálno-ekonomického vývoja, ale od vôle vládnych politikov. Skutočne efektívne riešenie preto musí byť naviazané na konkrétne ukazovatele a musí byť automatické, aby bolo predvídateľné a realizovalo sa včas. Vtedy, keď je to objektívne potrebné, nie keď to vyhovuje politikom, lebo idú voľby, alebo im tečie do topánok.
Systémovým riešením by mala byť zmena zákona o sociálnom poistení, ktorá by zabezpečila mimoriadnu valorizáciu dôchodkov v mimoriadne zhoršenej príjmovej situácii. Český zákon o dôchodkovom poistení takýto mechanizmus pozná: § 67 ustanovuje „zvýšenie dôchodku v mimoriadnom termíne do 50 dní od posledného kalendárneho mesiaca, v ktorom rast cien dosiahol aspoň 5%“. V takejto situácii je vláda splnomocnená valorizovať penzie jednoduchým nariadením, čo sa tento rok už dvakrát (okrem riadnej valorizácie od januára) už stalo.
Systém namiesto „spasiteľov“
Rozhodujúca hranica 5% inflácie sa zdá byť rozumná. V rokoch 2010 až 2020 na Slovensku nikdy nedosiahla ani 4 percentá a nad troma percentami bola len v rokoch 2011 a 2012. Celkový ročný priemer rastu spotrebiteľských cien za ostatných 11 rokov predstavuje 1,58%, takže infláciu nad 5% už naozaj možno považovať za mimoriadnu.
Takže žiadny zázrak. Penzisti nepotrebujú marketingové reformy. Dôležitejšiu robotu urobí malá novela na pár riadkov, aby pre nich horibilné účty za energie, lieky a potraviny nepredstavovali existenčnú hrozbu. Až 54% dôchodcov, ba až 61% dôchodkýň poberá maximálne priemernú penziu a takmer 90% všetkých seniorov nedostáva mesačne viac než 705 €. Zákonný mechanizmus mimoriadnej valorizácie im v boji s chudobou pomôže oveľa viac, než populistickí spasitelia.