DSSky i „experti“ nám s istotou vysvetľujú, ako treba v druhom pilieri investovať. Ale garancie odmietajú. Prečo?
Sú iba dve možnosti. Buď je druhý pilier dôchodkového systému vabank a v skutočnosti nikto nevie, či istotne prinesie „sporiteľom“ viac než prvý pilier, alebo je to naopak a potom nemôže byť problém, aby ľuďom garantoval budúce dôchodky. Iná možnosť nie je. Ale ak platí to prvé, potom ten „úžasný“ druhý pilier do dôchodkového systému vôbec nepatrí.
„Problémom“ je ústavnosť negarantovanej súčasti dôchodkového systému. Naša ústava totiž v čl. 39 ods. 1 garantuje občanom „právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“. V druhom odseku aj presne popisuje, ako sa toto garantované právo zabezpečuje: „prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia.“ Okrem toho „štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok“. Takže tzv. tretí pilier štát len podporuje, ale jeho poslaním nie je garancia ústavného práva. Jeho garanciou je tzv. prvý a druhý pilier.
Ešte raz: garanciou.
Ústava hovorí jasne
Čiže dôchodkový systém pozostávajúci z dvoch pilierov má byť natoľko výkonný, aby s absolútnou istotou garantoval ľuďom primeraný príjem v post-produktívnom veku. To znamená, že garanciou tohto ústavného práva nemá byť len jedna z dvoch častí dôchodkového systému, ale systém celý. Inými slovami, obe jeho časti.
Mohli by sme ešte špekulovať, že v súlade s ústavou je, ak systém ako celok garantuje „primerané hmotné zabezpečenie v starobe“ bez ohľadu na to, že jedna z jeho častí negarantuje nič. Lenže v takom prípade sa stráca ústavný význam existencie druhého piliera ako povinnej súčasti dôchodkového systému. Ak totiž na garanciu tohto ústavného práva stačí „priebežne financovaný dôchodkový systém“, aký význam má ústavne ho rozširovať o iný, ktorý s garanciou ústavou zaručeného práva nemá nič spoločné?
Bez druhého piliera vraj dôchodky nebudú
Samozrejme, že ide o rozsah a podobu toho, čo považujeme za „primerané“ hmotné zabezpečenie. Primeranosť sa má posudzovať vo vzťahu k miere náhrady príjmu (aby výsledný dôchodok bol primeraný zaplateným odvodom) a k životným nákladom (aby výsledný dôchodok umožňoval dôstojné žitie). Stačí teda prvý pilier, aby toto dôsledne zabezpečil? Apologéti sprivatizovaného druhého piliera – motivovaní vlastnými ziskami či za takúto propagandu priamo platení – tvrdia, že nie. Hovoria, že možno dnes to tak ešte úplne nevidieť, ale do budúcnosti je prvý pilier neudržateľný a považujú za celkom isté, že bez druhého ľudia „primerané“ penzie mať nebudú. Najrôznejší finanční poradcovia dokonca tvrdia, že ani to nebude stačiť a prehovárajú ľudí, aby im – za „primerané“ poplatky – zverili ďalšie svoje úspory.
Avšak, ak teda naozaj platí, že prvý pilier udržateľnosť dôchodkového systému v zmysle jeho ústavnej definície nezabezpečí, potom je možná jediná interpretácia: „primerané hmotné zabezpečenie v starobe“ musí garantovať – garantovať, pretože je to ústavné právo – aj druhý pilier. Nie je teda možné nastaviť jeho fungovanie tak, že ľuďom negarantuje penziu, primeranú k tomu, čo doň vložili a čo potrebujú na dôstojnú starobu.
Povinné garancie vo všetkých fondoch
V takom prípade je v súlade s ústavou možné iba jedno riešenie: rovnaké či aspoň podobné garancie, ktoré sú súčasťou zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu, musí obsahovať aj zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Osobne sa domnievam, že terajší stav skutočne nie je súladný s ústavou a nestačí, že v konzervatívnych fondoch musia DSSky garantovať aspoň vklady, keď už nie nejaké minimálne zhodnotenie, pretože do týchto fondov sa majetok pracujúceho presúva povinne až v čase, keď už ani najoptimistickejšie výnosy nezabezpečia „primeranú“ penziu, ak k tomu neprispelo dovtedajšie zhodnotenie vkladov.
Neexistujú dôkazy, že druhý pilier nášho dôchodkového systému prispieva k dobrým penziám, či dokonca lepším, aké by boli bez neho. Naopak, už som uviedol dôkazy, že je to práve naopak. Presvedčiť o tom verejnosť pod tlakom masívnej populistickej kampane útočiacej na pocity oveľa viac než na racionálnu stránku ľudí si bude vyžadovať veľa času. Navyše, nemožno ignorovať, že DSSky dokážu investovať desiatky miliónov zo svojich veľkých ziskov do manipulácie verejnej mienky. Preto si nemyslím, že by sme sa v súčasnej situácii mali usilovať o zrušenie druhého piliera (okrem toho, že by to bolo protiústavné).
Nech sa ukáže sľubovaná istota
Úplne by nám malo stačiť, aby sme zaviedli povinnosť DSSiek garantovať výšku vkladov plus nejaký primeraný výnos na 5-ročnej báze v každom z fondov (čiže aj v akciovom a indexovom). Isteže, je to krátky investičný horizont, preto by si prípadné krátkodobé straty mohli vykryť v ziskovom období, ale vklady by nesmeli stratiť hodnotu ani v ňom. „Benchmarkom“ by mohla byť napríklad tzv. predvolená investičná stratégia.
V takomto riešení nevidím problém, lebo DSSky a ich vymývači mozgov z rôznych „think-tankov“ predsa s absolútnou istotou tvrdia, že druhý pilier určite prinesie každému „sporiteľovi“ zisky a dobrý dôchodok. Keďže sú si istí, neexistuje dôvod, aby svoju istotu negarantovali aj nám ostatným. Ibaže by to, čo svätosväte tvrdia, v skutočnosti nebola pravda…
