Kandidát na europoslanca Ján Oravec (SaS) nielenže nesúhlasí so skracovaním pracovného času, ale v Európskom parlamente bude zastávať názor, že ľudia u nás by mali pracovať viac a dlhšie. Na debate, ktorú zorganizovala Konfederácia odborových zväzov SR varoval, že mnohé ázijské krajiny chcú zaviesť 6-dňový pracovný týždeň, čo vraj ohrozí konkurencieschopnosť EÚ.
Priznám sa, že som netušil, že moja kandidatúra do Európskeho parlamentu bude spojená s nutnosťou brániť také základné sociálne vymoženosti, akým je 8-hodinový pracovný čas a 5-dňový pracovný týždeň. Ale aj vystúpenie pána Oravca dokazuje, o čo všetko v týchto voľbách ide.
Ja som naopak vysvetlil, že zavedenie 4-dňového pracovného týždňa nie je žiadna chiméra. Vo Francúzsku majú už dnes 34-hodinový pracovný týždeň, čo sú len dve hodiny od 4 pracovných dní. A ich hospodárstvo funguje, rozpočtové problémy im nespôsobuje nízka produktivita. Pretože nové technológie umožňujú vyrobiť to isté, ba i väčšie množstvo tovarov aj v kratšom (pracovnom) čase.
Keďže hranice pracovného času dnes riadi európska legislatíva, kratší pracovný týždeň je celoeurópska záležitosť. Samozrejme, nechcem, aby nám Európsky parlament nariadil 4 pracovné dni. Na to nie sme pripravení. Ale postupne by sme pracovný čas skracovať mali, najskôr v priemysle a službách, v ktorých technológie (stroje) môžu nahradiť ľudskú prácu. Pretože práve dostatok ľudí ochotných pracovať dlho a lacno nenúti firmy investovať do modernizácie. To je prípad ázijských krajín, ktoré nám Ján Oravec dáva za vzor. Panebože!
Slnú krajinu nevytvorí pracujúca chudoba
Mojim vzorom sú naopak vyspelé a bohaté európske krajiny. V nich ľudia robia kratšie a za vyššie mzdy. Lebo predstavu, že silnú krajinu ako celok môže vytvoriť masa chudobných pracujúcich vyvracia realita už desaťročia.
Prirodzene, 4-dňový pracovný týždeň neznamená zníženie platov, lebo tie majú závisieť od pracovného výkonu, nie dĺžky pracovného času. Moderné technológie zvyšujú produktivitu práce, takže nie je dôvod, aby v 4-dňovom pracovnom týždni ľudia zarábali menej, ak pre firmy vyrobia rovnakú, či ešte vyššou hodnotu. Samozrejme, na toto musí myslieť aj príslušný zákon.
Nie som revolucionár a uvedomujem si, že sú odvetvia, v ktorých technológie ľudí nenahradia a na 4-dňový pracovný týždeň v nich dnes nemáme dosť pracujúcich. Napr. v školstve, zdravotníctve či sociálnych službách. Lenže práve uvoľnenie pracovníkov z odvetví, v ktorých technológie čiastočne ľudí nahradiť vedia, nám môže pomôcť aspoň do istej miery problém nedostatku pracovníkov v osobných službách riešiť.
Prirodzene, musí to byť riadený proces a práve on to ide. Odborárska predvolebná debata ukázala, aký zásadný je rozdiel medzi liberálnou pravicou a sociálnodemokratickým HLASOM. Pravica chce „posilňovať konkurencieschopnosť európskej ekonomiky“ zhoršovaním pracovných podmienok pre slovenských zamestnancov, aby sme sa priblížili ázijským „štandardom“.
HLAS – sociálna demokracia chce vrátiť Európu ľuďom, naším programom je posilňovať našu konkurencieschopnosť ruka v ruke s posilňovaním pracovných podmienok a platov. A lepšou ochranou európskych firiem, ktoré musia dodržiavať sociálne štandardy pred lacnou konkurenciou z Ázie alebo Latinskej Ameriky, kde si firmy znižujú náklady na úkor pracujúcich. Lebo my sme Hlasom slovenských pracujúcich v Európe.