1. septembra si pripomíname Deň Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v roku 1992, len niekoľko mesiacov pred rozdelením Česko-Slovenska.
Zaujímavosťou je, že prijatie ústavy prebiehalo pod časovým tlakom, aby Slovensko bolo pripravené na nadchádzajúce rozdelenie federácie. Tento dokument bol prijatý Slovenskou národnou radou a nadväzoval na základné demokratické princípy, ktoré sa začali formovať po Nežnej revolúcii v roku 1989.
Jednou z pikošiek o tvorbe ústavy je, že v jej prípravách sa aktívne angažovali viaceré osobnosti politického života, ktoré sa usilovali zakomponovať do textu ústavy široké spektrum občianskych práv a slobôd. Slovensko sa tak stalo jedným z prvých štátov v postkomunistickej Európe, ktorý zakotvil ochranu ľudských práv priamo do svojho základného zákona.
Ďalším zaujímavým faktom je, že ústava obsahuje aj články, ktoré odrážajú špecifické historické skúsenosti Slovenska, ako napríklad ochranu jazyka a kultúry, čo je dedičstvo z obdobia silnej maďarizácie v Uhorsku. Tento historický kontext prispel k tomu, že ústava kladie dôraz na ochranu národných menšín a kultúrnej identity Slovenska.
Ústava SR tak nielenže formovala právny základ nového štátu, ale zároveň reflektovala bohatú a často ťažkú históriu Slovákov.