Stratégia Global Gateway, ktorú EÚ prezentuje ako veľkú iniciatívu pre podporu rozvoja a infraštruktúry v rozvojových krajinách, je vážne ohrozená tým, že slúži predovšetkým záujmom nadnárodných korporácií. Namiesto toho, aby pomáhala znižovať chudobu, zlepšovala vzdelanie alebo zdravotnú starostlivosť, veľká časť rozpočtu končí v rukách európskych spoločností, ktoré profitujú na úkor tých, ktorým má byť pomoc primárne určená.
Dnes som sa zúčastnil na prezentácii správy od Oxfam, Counter Balance a Eurodad, kde viac ako 60 % analyzovaných projektov Global Gateway priamo prospeje aspoň jednej európskej spoločnosti. A zatiaľ čo európske giganty, ako Siemens či Total Energies, bohatnú, ľudia v rozvojových krajinách čelia ešte väčším ťažkostiam – dlhom, ktoré sú nútení splácať, zatiaľ čo ich životné podmienky sa nemenia alebo dokonca zhoršujú.
Je alarmujúce, že EÚ podporuje projekty, ktoré niekedy vedú k vysídleniu komunít, ohrozujú ľudské práva a prispievajú k prehlbovaniu chudoby a nerovností. Napríklad v Peru je rodinám odporúčané brať hypotéky na „zelené nehnuteľnosti“, čo ich len ďalej tlačí do dlhovej pasce. Ďalším príkladom je Rwanda, kde vodný projekt podporovaný Global Gateway ohrozuje viac než 4 500 ľudí, ktorí by mohli prísť o svoje domovy a pôdu.
O tom, či EÚ prehodnotí svoje postupy, alebo bude riskovať stratu dôvery partnerov v rozvojových krajinách a ďalšie prehlbovanie globálnej nerovnosti vám prinesiem detaily v jednom z mojich videí.
