Dnes som sa v Štrasburgu stretol s delegáciou poslankýň macedónskeho parlamentu. Prišli, aby získali podporu pre európske integračné úsilie svojej krajiny. Macedónci majú o členstvo v EÚ veľký záujem, veď ktorá iná krajina by bola ochotná zmeniť svoj názov, len aby odstránila nesúhlas svojho suseda? Žiaľ, po Grékoch teraz čelia neférovému tlaku zo strany Bulharska.
Mnoho bulharských politikov sa len ťažko zmieruje so štátnou samostatnosťou Severného Macedónska a kladie umelé prekážky, ktoré neraz oprávnene urážajú národnú hrdosť Macedóncov. Príkladom je pomenovanie bulharského kultúrneho centra po človeku, ktorý celý život tvrdil, že Macedónci sú len bulharskou národnostnou menšinou a v roku 1943 sa v spolupráci s Himmlerom usiloval o vznik „macedónskych“ oddielov SS.
Samozrejme, v Severnom Macedónsku je veľa problémov, ktoré musia riešiť jeho samotní obyvatelia. Vláda nesmie kľučkovať a keď chce v budúcnosti využívať európske fondy, musí dôsledne bojovať s korupciou. Efektivita verejnej správy je tam tiež nízka, hoci osobne som stretol mnoho aktívnych a rozhľadených ľudí.
S Macedóncami máme veľa spoločného. Vari najsilnejším symbolom sú svätí bratia Cyril (Konštantín) a Metod a Metodov žiak sv. Kliment Ochridský, ktorý sa po vyhnaní z Veľkej Moravy usadil na juhu dnešného Severného Macedónska a južným a východným Slovanom dal ich písmo – cyriliku (pomenovanú po sv. Cyrilovi), resp. azbuku, ako ju volajú na východ od nás.
Preto budem veľmi rád podporovať integračné úsilie Macedóncov a budem sa tešiť, ak sa EÚ rozšíri o ďalší slovanský národ.