Takto zareagoval chlapík z Bratislavy, keď som začerstva porozprával o skúsenosti Pavla Šarinu, sociálneho podnikateľa z Veľkého Krtíša. Rozprával mi o svojom zamestnancovi, ktorí by za mesiac odpracoval aj dva, taký je šťastný, že mu ponúkli prácu. Férovo zaplatenú v dobrom pracovnom prostredí. Ale najviac ma „dostala“ jeho priateľka Simona, ktorá sa venuje sociálnej integračnej práci medzi ľuďmi, ktorých „odchytáva“ na ulici, v parku s fľašou lacného alkoholu. „Neodmietajú títo ľudia legálnu prácu kvôli exekúciám?“ pýtam sa. A vypočujem si, ako presvedčili Róma, aby sa toho nebál a vďaka platu sa dlhu zbavil. „Vravím mu, každý mesiac dáš 500 eur a za štyri to máš splatené. Ten piaty už je päťstovka tvoja.“ A Róm pochopil. Prijal zamestnanie v sociálnom podniku a dnes už žije bez dlhov.
To je len jeden z príbehov laureátov a nominovaných na ocenenie Roma Spirit 2024. Po decembrovej slávnosti som sa s nimi dnes stretol, aby som si detailnejšie vypočul ich príbehy. Zaujíma ma, čo robia, aby Rómov integrovali do spoločnosti, aby zvýšili ich šance na dobrý život, aby boli plnohodnotnými členmi našej spoločnosti. Pýtal som sa, ako konkrétne realizujú svoje projekty, s akými problémami sa stretávajú, čo by im pomohlo, aby boli úspešnejší.
Uvedomujem si, že niekedy môže byť nejaká okolnosť unikátna a nie všetko sa dá rovnako zrealizovať kdekoľvek na Slovensku. Ale mnohé úspešné skúsenosti sa rozšíriť dajú, z mnohých skúšobných „pilotov“ môžu byť plošné systémové riešenia. Občianske združenie Gaštanový koník zo Sniny sa venuje mladým rómskym matkám a ich práve narodeným i trošku starším deťom. Tzv. včasnú intervenciu robia prostredníctvom skúsených a preškolených rómskych žien. Usilujú sa pripraviť deti – a ich rodičov – aby boli schopné čo najskôr nastúpiť do predškolských zariadení. A už dnes majú spätnú väzbu, že tieto deti prospievajú v škôlkach i základných školách oveľa lepšie než tie, ktoré sa k takejto príprave nedostanú. Projekt financuje ministerstvo školstva a ja sa s Tomášom Druckerom dohodnem, aby sme začiatkom budúceho roka urobili stretnutie ľudí z celého Slovenska. Ak sú aj inde takto úspešní, musíme z včasnej intervencie urobiť systémové opatrenie.
Deti z rómskych osád, ktoré zvládnu aspoň stredoškolské odborné štúdium, pracujúci rómski remeselníci, či rómski žiaci, ktorí „robia“ vlastnú školskú televíziu, to všetko sú výsledky úžasných ľudí, ktorí nad Rómami nelámu palicu. Nedávajú im nič zadarmo, ale vedú ich, povzbudzujú i nútia, aby sa učili a pracovali a takto vychovávali i svoje deti. Robia to obetavo, cez prekážky, robia to v prospech Rómov a Rómiek, ale aj v prospech „väčšinovej spoločnosti“.
V utorok som meral cestu do Bratislavy, aby som sa s nimi osobne stretol, lebo im patrí nielen moje/naše poďakovanie, ale aj podpora. Aby vydržali v tom, čomu sa venujú a inšpirovali ďalších.
Ďakujem organizácii ACEC (nielen) za Roma Spirit a s ostatnými sa teším na stretnutia tam, kde pôsobia. Postupne ich navštívim a povzbudím k tomu aj ďalších, ktorí im môžu pomôcť.
