Takto (pozrite si obrázky k tomuto statusu) to včera vyzeralo na Slovensku. Pozatvárané obchody, prázdne parkoviská pred nimi. Nikde ani živej duše. Nikto nenakupuje, nikto nemusí predávať. Rovnako to na celom Slovensku vyzerá dnes. Ešte pred pár rokmi nepredstaviteľné: dva dni zatvorené obchody.
A nikto nezomiera od hladu. Nikomu nechýbajú potraviny, drogéria, písacie potreby, oblečenie alebo klince a skrutky len preto, lebo si ich dva Veľkonočné dni nemôže ísť kúpiť. Aj Richard Sulík (ak je vôbec na Slovensku) dokáže prežiť bez čerstvých rožkov a nijakú ujmu to na ňom nezanechá. A maloobchod neprichádza o tržby, nekrachuje, naopak, zisky zahraničných maloobchodných korporácií naďalej každoročne lámu rekordy.
A ženy a muži, ktorí nás v obchodoch každý deň obsluhujú, môžu tieto dva dni stráviť so svojimi najbližšími, so svojimi deťmi, rodičmi, ich rodiny môžu sviatkovať spoločne, ako sme na to zvyknutí my, ostatní.
Samozrejme, veľká úcta a vďaka patrí ľuďom v zamestnaniach, ktoré sú pre celú spoločnosť životne dôležité a plošne voľný deň by v ich prípadoch znamenal ohrozenie zdravia, bezpečnosti či dokonca ľudských životov. Lenže už 15 rokov ako politik (a predtým ako novinár) upozorňujem, že obchody zatvorené jeden deň v týždni nikoho neohrozia (aj Richard Sulík bez čerstvých rožkov jeden deň vydrží). Ako opozičný poslanec som predložil takú novelu Zákonníka práce, ale vtedy vládnuci slovenskí i maďarskí liberáli ju zablokovali. Napokon, ako štátny tajomník ministerstva práce, som spoločne s Janom Podmanickým (poslanec NR SR za Smer) pripravil kompromis, ktorý v podobe poslaneckého návrhu parlament „za vlády Smeru“ schválil. Obchody sú zatvorené aspoň počas štátnych sviatkov, ktoré sú nepracovnými dňami.
A (slovenský) svet sa nezrútil. Ľudia kvôli tomu nehladujú, obchody kvôli tomu nekrachujú. Tak mi v tieto dva sviatočné dni prichádza na um, že je čas, aby sme zaviedli režim, ktorý majú v mnohých vyspelých krajinách a obchody zavreli každú nedeľu. Aby nielen na sviatky, ale v každú nedeľu mohli byť rodičia pracujúci v obchodoch so svojimi deťmi, dospelé deti pracujúce v obchodoch so svojimi rodičmi, aby rodiny mohli zasadnúť k nedeľnému obedu kompletné. Alebo aby mohli ísť všetci spoločne na omšu či Služby božie. Alebo manželia (partneri), z ktorých jeden (či obaja) pracuje v obchode, mohli sa držať za ruky počas nedeľnej prechádzky.
Niekde je zamračené, ale inak máme peknú Veľkú noc, čo poviete? Chýbali Vám včera, chýbajú Vám dnes obchody?