Tento víkend sa v Bratislave uskutočnilo 31. valné zhromaždenie Slovenského paralympijského výboru (SPV). Na diskusiu toho bolo vskutku veľa, lebo tento rok zažijeme tradičný vrchol dvojročného cyklu: (letnú) paraolympiádu. A keďže bude v Paríži, dúfame, že na výkony našich zdravotne znevýhodnených športovcov sa príde pozrieť viac slovenských divákov než do Ria, nehovoriac o Tokiu, obmedzenom v dôsledku pandémie.
Aj pre zdravotne znevýhodnených športovcov platí, že dostať sa na toto vrcholné športové podujatie je nesmierne náročné. Aj paraolympionici sa musia kvalifikovať, majú stanovené limity, ktoré musia dosiahnuť, majú obmedzené počty zúčastnených krajín i športovcov. A v nejednom ich športe je konkurencia rovnako veľká a tvrdá ako u zdravých športovcov. Ba kvalifikovať napríklad v takej streľbe je ešte väčšia. Napriek tomu patríme tradične medzi úspešné krajiny a naši paraolympionici vozia domov mnoho medailí, nikdy medzi nimi nechýbajú ani tie najcennejšie.
Preto sme sa na valnom zhromaždení SPV rozprávali aj o potrebe väčších investícií do debarierizácie športovísk. Je smutné i nepochopiteľné, keď sa len prednedávnom modernizovala štátom vlastnená hala v Banskej Bystrici a napriek prísľubu „saskárskeho“ štátneho tajomníka zostala plná fyzických prekážok, ktoré neumožňujú jej využitie pre zdravotne znevýhodnených atlétov. Vraj „sa nedalo“,
lebo bola stará. Lenže inde „sa dá“, len to musí byť priorita. Preto chcem využiť aktualizáciu Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, ktorú práve dokončujeme na našom ministerstve, aby som do nej dostal aj záväzok debarierizácie športovísk. Nielen „vrcholových“, ale aj v priestoroch škôl a podobne.
Práve na tento účel môžem využiť post poslanca Európskeho parlamentu, ak ho získam. Keď budeme rozhodovať o použití eurofondov, môžeme medzi ich povinný účel zaradiť aj debarierizáciu športovísk. Oveľa lepšie, ako investovať do zbraní poháňajúcich umieranie nevinných vojnových obetí na Ukrajine. Práve šport má totiž silný integračný účinok. Jeho prostredníctvom získavajú zdravotne znevýhodnení chuť žiť, elán popasovať so s osudom, motiváciu pracovať i spoločenské uznanie. Bez akýchkoľvek pochybností patrí šport medzi najúčinnejšie spôsoby, ako zdravotne znevýhodnených plne integrovať do spoločnosti, ako môžu byť v spoločnosti rovní s ostatnými.
Okrem toho sú pohybové aktivity popri strave kľúčovými faktormi posilňovania zdravia, predlžovania aktívneho (i pracovného) života, znižovania odkázanosti na zdravotnú i sociálnu starostlivosť. Investície do športu a pohybových aktivít zdravých i zdravotne postihnutých ľudí sú najlepšou prevenciou, ktorá ľuďom zvyšuje kvalitu života, odolnosť voči chorobám a úrazom a spoločnosti šetrí prostriedky na starostlivosť o odkázaných.
Aj diskusie na VZ SPV ukázali, že jeho členovia, členské zväzy, si uvedomujú tento potenciál. SPV už dávno prekročil hranice výlučne športovej organizácie, pretože systematicky realizuje profesionálne aktivity, ktoré využívajú šport a úspešných športovcov pre zvýšenie motivácie zdravotne znevýhodnených plne sa začleniť do spoločnosti vrátane zamestnania. Odstraňovanie fyzických, ale aj mentálnych bariér vo vnímaní uplatnenia sa zdravotne znevýhodnených ľudí je preto oblasťou, v ktorej sa spolupráca SPV a ministerstva práce bude aj v najbližšom období ešte viac prehlbovať. A práve do nej musíme nasmerovať viac investícií z prostriedkov európskych fondov.