Prepustení zamestnanci síce súdy vyhrávajú, ale trvá to aj tisíce dní a potrebujú advokátov.
Počas svojej predvolebnej kampane som nakrútil viacero videí, napísal mnoho blogov, mal niekoľko tlačoviek, ale žiadna z európskych tém nezaujala tak, ako moja podpora odborárom v IT firmy Dell. Pripomeniem, že manažment tejto americkej korporácie tri roky odmietal podpísať kolektívnu zmluvu a odborárom od vzniku ich organizácie hádzal polená pod nohy, aby nemohli, ani len vo voľnom čase, oslovovať zamestnancov. Napríklad ich najskôr žalovali, že posielajú pracovníkom maily s informáciami o svojej činnosti, a keď to zákon explicitne povolil (pôvodne nejednoznačná formulácia vyvolávala zámienku, že môžu používať len nástenku), nasmerovali odborárske správy do spamu. A keď napriek tomu počet odborárov rástol, odborárskych predákov prepustili. Porušili pritom niekoľko zákonov a nezískali súhlas ústredia práce, keďže šéf odborov je zdravotne postihnutý, takže bezpochyby súdy prehrajú. Napokon, aj stretnutie s ministrom Erikom Tomášom potvrdilo, že klamú a je im jasné, že konajú protizákonne.
Prečo?
Pretože toto je prax, ktorá sa dnes v korporátnom svete u nás šíri ako nástroj na likvidáciu odborov. Keď som sa začal venovať tomuto prípadu, prihlásili sa mi ďalší a ďalší, ktorí opísali rovnaké príbehy. A hoci firmy súdne spory vždy prehrávajú, vzhľadom na dĺžku konania často dosiahnu svoj cieľ: po strate aktívnych funkcionárov odborová organizácia v podniku zanikne, pretože ostatní zamestnanci sa začnú báť.
Aby bolo úplne jasné o čo ide, treba si byť vedomý, že dĺžka súdnych konaní sa ráta na roky. Skúsenosť len jedného z právnikov z centrály OZ KOVO, zastupujúcich prepustených odborárov, sú hororové. Napríklad súdny spor prepusteného šéfa odborov KIA Motors Slovakia Miroslava Chládka trval 924 dní (vyše 2 pol roka), iný spor 939 dní, ďalší 1011 dní a ešte ďalší 1826 dní (5 rokov). A boli spory na súdoch mimo bratislavského kraja. V regióne hlavného mesta trval najkratší súd 2922 dní (8 rokov) a rekordérom je spor, v ktorom súd vyriekol rozsudok (v neprospech firmy) po 4066 dňoch (vyše 11 rokov)!
Súdy pod vplyvom korporácií
Pritom zákon nepriznáva odškodnenie za prepustenie zamestnancovi automaticky, keď súd rozhodne, že bolo protizákonné. O odškodnenie sa treba súdiť osobitne a zákon jeho výšku obmedzuje na 3 roky! Navyše doterajšia prax ukazuje, že súdy ho nepriznávajú alebo výrazne znižujú, ak prepustený zamestnanec medzitým zarábal inde. Dokonca som videl rozhodnutie sudcu, ktorý ho znížil na minimum nezamestnanému prepustenému pracovníkovi s odôvodnením, že preukázateľne nevyvinul dostatočné úsilie, aby si našiel novú prácu!
Biznis sa neraz sťažuje, že súdne spory trvajú na Slovensku pridlho, ale prekáža mu to, len ak sa sporia firmy medzi sebou, presnejšie, ak žalujúcou je firma (bez ohľadu na to, kto je na druhej strane). V pracovnoprávnych sporoch sami aktívne spory predlžujú, pretože im to vyhovuje. A dokážu to. V kapitalistickej spoločnosti, ktorá sa tak nazýva, pretože rozhodujúcu spoločenskú silu má finančný či hmotný kapitál (majitelia kapitálu), si už z princípu nie sú rovní pracujúci s majiteľmi firiem. Nie sme tým unikátni, takto to funguje aj inde po svete. Len prednedávnom sme sa – skupina ľavicových a „zelených“ poslancov – fotili v Európskom parlamente na znak solidarity s ekologickými a sociálnymi aktivistami z Afriky, ktorých nadnárodné korporácie ničiace prírodu a ľudí úspešne vláčia po súdoch.
Vykorisťujú aj vysokokvalifikovaných pracovníkov
Preto sa moderné (kapitalistické) štáty nespoliehajú na chiméru dokonale spravodlivo funkčnej justície, ale posilňujú práva zamestnancov v legislatíve. Isteže, ani takto nezabránia porušovaniu zákonov, ak sa niekto vedome rozhodne postupovať protizákonne, ale prísne zákony majú výraznejšie odstrašujúci účinok. Isteže, najlepšie BY BOLO, keby súdy rozhodovali nestranne, spravodlivo a najmä rýchlo. BY BOLO. Ale my musíme hľadať nielen kvalitné, ale aj realistické riešenia, ktoré prinesú odstránenie problémov, nielen, že tak budú vyzerať.
O tom, aký rozsiahly tento problém je, svedčí skutočnosť, že sa vyskytuje vo všetkých hospodárskych odvetviach. Bavíme sa o automobilovom, elektrotechnickom či strojárskom priemysle, ale aj službách a dokonca IT firmách. Nejde len o „robotníkov“ v „zadymených fabrikách“. Nadnárodné korporácie, ktoré u nás vytvárajú miliardové zisky doslova vykorisťujú aj vysokokvalifikovaných pracovníkov. Nariekajú, že ich majú nedostatok, ale likvidujú odborárov, ktorí napr. vo firme Dell chceli dosiahnuť aspoň priblíženie sa k podmienkam v jeho iných filiálkach.
V Nemecku Dell po 15 až 18 rokoch vypláca odstupné vo výške 18 – 24 mesačných platov, v Indii po 6 rokoch 12 mesačných platoch, ale na Slovensku po 15 odpracovaných rokoch len 3 mesačné platy. Za presadzovanie väčšej spravodlivosti sa teda odborári ocitli na dlažbe a teraz sa súdia, žiaľ, aktuálne im nepomôže ani inšpektorát práce, lebo manažment Dellu ignoruje rozhodnutia štátnych orgánov.
Pripravujem zmenu zákona
Z týchto dôvodov presadzujem posilnenie ochrany odborárskych funkcionárov v Zákonníku práce. Keď som k tejto téme pozval ministerských odborníkov, zástupcov odborárov (z podnikovej úrovne) a zástupcov firiem, tí poslední, hoci mi potvrdili, že pozvánku dostali, podujatie odignorovali. Neprišiel nikto, ani len sa neozvali. Nie je teda pravda, že stoja o dialóg. Nechcú ani len diskutovať, lebo jednoducho nemajú argumenty.
Argumenty jednoznačne svedčia v prospech posilnenia ochrany odborárov a zamestnancov, aby mali REÁLNU možnosť brániť sa a presadzovať svoje záujmy a potreby rovnocenne s podnikovým manažmentom. Onedlho takýto návrh, pripravený spoločne s odborármi, predstavím kolegom v Hlase a urobím všetko, aby som presadil v parlamente.