20. apríla si pripomíname narodenie Samuela Tešedíka (1742 – 1820) – evanjelického kňaza, pedagóga a reformátora, ktorý veril, že vzdelanie, práca a dôstojnosť patria každému.
V čase, keď sa chudoba považovala za osud a vzdelanie za výsadu, Tešedík zakladal školy pre roľníkov, sirotince pre deti bez rodičov a dielne pre chudobných. Veril, že silná spoločnosť sa pozná podľa toho, ako sa stará o svojich najslabších. Založil prvú poľnohospodársku školu v Uhorsku, kde spájal učenie s praxou, remeslo s múdrosťou. Dnes by sme to nazvali duálne vzdelávanie. Pomáhal nie zo súcitu, ale z presvedčenia. Z presvedčenia, že človek má právo rásť – bez ohľadu na to, kde sa narodil.
Vo svojich spisoch ostro kritizoval nerovnosť, povýšenosť elít aj ľahostajnosť úradov. Hovoril, že práca bez ochrany je vykorisťovanie – a vzdelanie bez dostupnosti je len iná forma vylúčenia. Samuel Tešedík nebol politik. A predsa urobil pre spravodlivejšiu spoločnosť viac než mnohí, ktorí moc mali. Bol hlasom sociálneho štátu – dávno predtým, než sme ho vedeli pomenovať. Jeho ľudský, sociálny a vzdelávací odkaz je univerzálny a inšpiratívny – a je dôvodom, prečo ho môžeme s hrdosťou pripomínať aj dnes.