Samochvála Eduarda Hegera o rozpočtovom hospodárení v roku 2022 smrdí nielen kvôli tohtoročnému vývoju, ale aj kvôli cene, ktorú zaplatili chudobní ľudia. Respektíve ľudia, ktorí sa chudobnými stali v dôsledku sebeckého hospodárenia vlády.
Politici od OĽaNO, cez Demokratov až po Sme rodina pred pomocou ľuďom v najťažších chvíľach uprednostnili predvolebnú kampaň, ktorú zaplatia z peňazí občanov. Nie zodpovedné hospodárenie vlády, ale zvýšené životné náklady ľudí prispeli k vysokým príjmom štátneho rozpočtu. Príjmy z odvodov a daní sa na nich podieľali sumou 1,536 miliardy eur. Zaplatili ich rodičia malých detí, zdravotne postihnutí či penzisti v drahších tovaroch a službách, najmä potravinách.
Istota nízkych zárobkov
Martin Halás z Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík upozornil, že 62% ľudí u nás má čistý mesačný príjem do 800 eur. Podľa údajov štatistického úradu teda 3,5 milióna obyvateľov Slovenska má mesačne na potraviny k dispozícii 190 eur, čo je denne 6,34 eura. Ešte horšie je na tom celá jedna tretina ľudí žijúcich u nás: ich čistý mesačný príjem predstavuje dokonca len 600 eur, čo pri zohľadnení iných životných nákladov znamená, že na potraviny môžu minúť 143 eur mesačne, teda 4,76 eura denne.
Životné náklady rastú raketovo už dva roky, ale rast príjmov za nimi trestuhodne zaostáva. Minister Krajniak v prvom roku svojho pôsobenia dôsledne vyhodil zo zákonov všetko, čo by pomohlo pracujúcim zarábať viac. Príplatky za náročnú nočnú či víkendovú prácu zmrazil, takže počas celého jeho pôsobenia vo vláde sa ich výška nezmenila ani o cent. Zabrzdil rast minimálnej mzdy, na ktorú sú odkázaní najhoršie platení pracovníci. Znemožnil vyrovnávanie platov na úroveň tých najlepších v rámci jednotlivých odvetví. A ešte aj znížil všetky nové dôchodky ľuďom odchádzajúcim do penzie.
Nárast počtu chudobných…
Tieto „reformy“ prispeli k prehlbovaniu regionálnych rozdielov, lebo priemernú mzdu zvyšujú len dobre zarábajúci ľudia v bratislavskom kraji, najhoršie sú na tom v prešovskom, košickom i banskobystrickom kraji. A ešte horšie tí, ktorí pracovať nemôžu. Hoci celý život prispievali do štátneho rozpočtu, dnes si 600-tisíc penzistov z nanajvýš priemerného dôchodku 575 eur môže dovoliť minúť na potraviny iba 157 eur, čo je 5,22 eura denne a 130-tisíc zdravotne postihnutých z priemernej invalidnej penzie 335 eur iba 91 eur mesačne, čo je iba 3,04 eur denne.
Výsledok odchádzajúcej vlády je v sociálnej oblasti žalostný. Ministerstvo práce stanovilo aktuálnu hodnotu životného minima na 235 eur mesačne, podľa NBS by tzv. ekonomické životné minimum malo predstavovať 400 eur, ale hranica chudoby dosahuje podľa údajov z roku 2021 424 eur mesačne. Novšie údaje k dispozícii nie sú, ale stačí sa pozrieť do kalendára a vývoj životných nákladov za ostatný rok a pol nenecháva na pochybách, že aktuálna hranica chudoby sa priblížila k 500 eurám. Avšak minimálny dôchodok je 334 eur mesačne, vyše 70-tisíc ľudí starších ako 62 rokov je bez akýchkoľvek dôchodkov, máme ľudí bez domova a takmer 200-tisíc invalidných dôchodcov pod hranicou chudoby (starej rok a pol). Vlani sa pod ňu prepadlo vyše 180-tisíc seniorov a ich počet dosiahol pol milióna.
…je najväčšou hrozbou
Mimoriadnu pomoc odkázaným ľuďom v mimoriadnej situácii vláda vlani vytrvalo odmietala. S mimoriadnym, aj tak ohlodaným dôchodkom, Milan Krajniak súhlasil až po mesiacoch presviedčania a pod verejným tlakom a jeho systémovú mimoriadnu valorizáciu vládna koalícia odmietla nielen vlani, ale aj v tomto roku. Do zákona ju pre budúci rok spolu s SaS zakomponovala tak zle, že ministerskí odborníci teraz musia pripravovať rozsiahlu zmenu, aby na to dôchodcovia napokon nedoplatili, pričom na poberateľov úrazovej renty sa vládni politici vykašľali úplne. Odchádzajúci minister napriek všeobecnému odporu (dokonca aj zo strany ministerstiev) presadil novelu zákona o sociálnych podnikoch, v dôsledku ktorej sa prepadávajú do ekonomických problémov a ich zdravotne postihnutí zamestnanci prichádzajú o prácu a trvalý príjem.
Daňové úľavy Hegerova vláda odložila až na volebný rok, pričom sa rodičov, ktorí sa musia starať o zdravotne postihnuté deti ani len táto chabá výhoda nedotkne. Ani rodičov bez stáleho a dobre plateného zamestnania. Desaťtisíce voľných pracovných miest, ktoré evidujú úrady práce najmä v západnej časti Slovenska sú len cynickým výsmechom rodičom z iných regiónov, ktorí si odchod od rodín, či zvýšené výdavky spojené so životom na dvoch miestach jednoducho nemôžu dovoliť.
Ani ako skúsenosť nie je to, čo s nami odchádzajúca vláda porobila, dobré, lebo za ňu ľudia platia vysokú cenu. Tá, ktorá ju nahradí po voľbách by sa však poučiť, lebo žiadny vonkajší nepriateľ neohrozuje slobodu a demokraciu tak, ako chudoba a frustrácia z o sociálnej nespravodlivosti.
Foto: TASR
