Ani po bezmála dvoch rokoch sankcie neznížili schopnosť Kremľa viesť krutú vojnu proti ukrajinskému ľudu.
Nie, toto nie sú tvrdenia žiadnych “proruských agentov” ani “alternatínych médií”. Zistenia európskych a amerických investigatívnych novinárov potvrdzujú, že protiruské sankcie ani po bezmála dvoch rokoch nemajú negatívny vplyv na schopnosť Kremľa viesť krutú vojnu proti ukrajinskému ľudu. Ide pritom o nespochybniteľné a verejne dostupné štatistické údaje.
Je možné, že sakcie majú nevýznamný vplyv na ruskú ekonomiku, ale rozhodne neznižujú zdroje, ktoré Vladimír Putin používa na pokračovanie ničivých útokov na ukrajinské mestá a civilistov. Výskumné a analytické centrum Kyjevskej ekonomickej univerzity (KEU) a medzinárodné združenie B4Ukraine zistili, že to zďaleka nie je len dôsledok schopnosti ruskej vlády obchádzať sankcie či veľkého počtu krajín vo svete, ktoré jednoducho voči Rusku žiadne sankcie neuplatňujú.
Pozrite si video:
Zatiaľ čo obyčajní ľudia v Európe musia znášať katastrofálne dopady protiruských sankcií napríklad v podobe rastúcich životných nákladov, mnohé veľké európske, americké či japonské firmy v Rusku naďalej podnikajú a platia tam dane v miliardách dolárov. Dane, z ktorých Putin nakupuje zbrane v Iráne či KĽDR alebo platí žoldnierov z celého sveta, ktorí podnikajú ničivé útoky na ukrajinských obyvateľov.
KEU a B4Ukraine to zistili na základe analýzy údajov o zaplatených daniach, ktoré v Rusku vlani odviedli zahraničné firmy. Analýza sleduje dva typy zahraničných firiem: tie, ktoré v Rusku priamo podnikajú (majú tam dcérske spoločnosti) a tie, ktoré udržiavajú obchodné a iné podnikateľské vzťahy v Rusku bez priamej prítomnosti na tamojšom trhu. Analyzované údaje pritom zahŕňajú len firemné dane zo zisku a nie ďalšie príjmy ruskej vlády z ich podnikania (ako sú dane z príjmu ich ruských zamestnancov či DPH, ktorú platia firmy a ich zamestnanci v Rusku).
Kľúčové zistenia: Príjmy západných korporácií sú v stovkách miliárd
- Príjmy globálnych korporácií – vrátane tých, ktoré neskôr z Ruska odišli – prostredníctvom svojich ruských podnikov dosiahli v roku 2022 sumu 214 miliárd dolárov. Zisk, ktorý v Rusku zdanili predstavoval minimálne vyše 14 miliárd dolárov a zaplatená daň presiahla 3,5 miliardy dolárov. Autori však upozorňujú, že s veľkou pravdepodobnosťou sú tieto údaje podhodnotené a ide len o špičku ľadovca.
- Firmy, ktoré sídlia v členských štátoch EÚ zarobili najmenej 75,2 mld. USD a len na priamych daniach zo zisku zaplatili ruskej vláde minimálne 594 miliónov dolárov.
- Najväčšími prispievateľmi do kremeľskej kasy sú však – neprekvapujúco – nie európske, ale americké firmy, veselo podnikajúce a vysoko zarábajúce na ruskom trhu. Firmy, ktoré sídlia v USA prispeli na ruské vojnové výdavky len vlani sumou 712 miliónov dolárov. V štruktúre jednotlivých štátov je druhé Nemecko, ktorého firmy zaplatili vlani dane vo výške 402 miliónov USD.
- Podniky, ktoré sídla v niektorom z členských štátov skupiny G7 a v krajinách EÚ boli kumulatívne najväčšími platcami dane zo zisku v ruskom korporátnom priestore, pričom krajiny z týchto dvoch zoskupení predstavujú 16 z 20 najväčších prispievateľov do ruského štátneho rozpočtu.
- Medzi odvetviami, v ktorých tieto západné firmy podnikajú dominujú (1) alkohol a tabak (vrátane tabakových výrobkov), (2) rýchloobrátkový spotrebný tovar a (3) automobily.
- Podľa autorov analýzy si osobitnú pozornosť zaslúži druhý z menovaných sektorov. Ide totiž o sektor s druhým najvyšším príjmom pre západných majiteľov ruských pobočiek a dcér. Za rok 2022 dosiahli príjmy západných firiem z ich obchodných operácií v Rusku 21 miliárd USD. Analýza uvádza, že ide najmä o známe európske značky ako Unilever, Danone a Nestlé, ktoré síce svoje aktivity v Rusku po začiatku invázie na Ukrajinu obmedzili, ale zostali na tamojšom trhu a naďalej tam „otáčajú“ desiatky miliárd.
Prečo západné firmy ignorujú sankcie?
Keď autori analýzy oslovili západné firmy, aby zistili, prečo nereagovali na sankcie, ktoré na Rusko uvalili ich vlády, najčastejšie tvrdia, že ich biznis zahŕňa „tovary základnej povahy“. Pre mnohé z nich túto definíciu spĺňa i šampón, voda po holení či dokonca cukrovinky. KEU a B4Ukraine však už nedokázali zistiť detaily o kritériách, ktoré firmy pre určenie „základnej povahy“ ich obchodu používajú, pretože korporácie na to odmietajú odpovedať.
Podľa zistení KEU z 1 387 západných firiem s ruskými dcérskymi spoločnosťami na začiatku rozsiahlej invázie len 241 (17 %) úplne opustilo Rusko. Spoločnosti, ktoré tak neurobili, na pokračovaní svojho biznisu v Rusku vygenerovali v roku 2022 príjmy vo výške 177,2 miliardy USD. Analytici konštatujú, že tieto firmy pre svoj vlastný prospech priamo podkopávajú efektivitu zahraničnej politiky vlastných vlád voči Rusku. Podľa ukrajinských a západných analytikov im miliardové zisky stoja za riziko materiálnych, právnych či reputačných ohrození, lenže ako sa ukazuje, nič z toho sa nestáva realitou.
Pokrytectvo slovenských a českých veľkopodnikateľov
Český spravodajský portál Seznam Zprávy uviedol, že hoci „Česko vo výpočte nie je a štúdia nemenuje žiadnu pôvodne českú firmu, v prvej desiatke najväčších zahraničných firiem pôsobiacich v Rusku sa umiestnil nemecký obchodný reťazec Metro, ktorého najväčšími akcionármi sú podnikatelia Daniel Křetínský a Patrik Tkáč“. S príjmami za rok 2022 dosahujúcimi bezmála 3,5 miliardy USD ukrajinskí analytici zaradili Metro na ôsmu priečku.
Čech Křetínský, ani Slovák Tkáč sa pritom vlani nestali ani len terčom nejakej mediálnej či politickej alebo spoločenskej kritiky, nieto ešte nejakého právneho postihu. Slovenskí a českí vládni politici ich naďalej považovali za „ctihodných podnikateľov“, hoci sa navonok išli „roztrhnúť“, ako veľmi odsudzujú ruskú vyhladzovaciu vojnu proti Ukrajincom.
Zatiaľ čo vlády z daní obyčajných Čechov a Slovákov financujú pomoc Ukrajincom, českí a slovenskí veľkopodnikatelia financujú ruskú armádu. Zatiaľ čo obyčajní Česi a Slováci platia v dôsledku protiruských sankcií horibilné sumy za predražené energie, dopravu a potraviny, českí a slovenskí „ctihodní“ veľkopodnikatelia zarábajú na ignorovaní tých istých sankcií miliardy dolárov.
Ako konštatuje ukrajinská štúdia, „už by to malo byť krištáľovo jasné: všetky západné spoločnosti, ktoré neopustili ruský trh od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu, sú spolupáchateľmi vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti Putinovho režimu“. A členské štáty EÚ sa na návrh Európskej komisie dohadujú o novom „sankčnom balíčku“. Počujete ten rehot z Kremľa a sídiel západných korporácií?
