Viac peňazí na armádu je akceptovateľné, ale viac peňazí na dôchodky nie?
Slovenský dôchodkový systém je nielen dlhodobo udržateľný, ale v porovnaní s inými vyspelými krajinami dokonca pomerne lacný. V skutočnosti máme priestor na zvyšovanie penzijných výdavkov, pravdaže, súbežne s opatreniami na strane verejných príjmov.
Vo svojom nedávnom blogu s názvom Mýtus o neudržateľnosti dôchodkovsom vysvetľoval, že v skutočnosti ide len o to, akou politickou prioritou bude financovanie dôchodkov. Rovnako, ako v prípade akýchkoľvek iných verejných výdavkov, aj v prípade dôchodkov je ich (do)financovanie zo štátneho rozpočtu legitímnym riešením. V skutočnosti neexistuje žiadny racionálny argument, prečo by zvyšovanie štátneho financovania armády a polície bolo akceptovateľné viac než zvyšovanie štátnych výdavkov na udržanie férovej úrovne penzií. Aby slovenskí dôchodcovia neboli žobrákmi.
Zároveň však súhlasím, že aj v jednom, i v druhom prípade treba brať do úvahy možnosti verejných financií. Štátny rozpočet nie je bezodný a v princípe platí, že štát „len“ prerozdeľuje, čo sa v národnom hospodárstve vytvorí. (Časticu len dávam do úvodzoviek, aby som zdôraznil, že práve prerozdeľovanie národného hospodárskeho produktu je jednou z hlavných úloh štátu, ale tejto téme tento text venovaný nie je.) V podstate teda ide o to, či si môžeme udržateľným spôsobom dovoliť zo „spoločného mešca“ prerozdeliť na penzie toľko, koľko dávame dnes a plánujeme dávať v budúcnosti.
V skutočnosti neexistuje žiadny racionálny argument, prečo by zvyšovanie štátneho financovania armády a polície bolo akceptovateľné viac než zvyšovanie štátnych výdavkov na udržanie férovej úrovne penzií. Aby slovenskí dôchodcovia neboli žobrákmi.
Sme pod priemerom OECD
Keďže ide o prerozdeľovanie toho, čo v hospodárstve vytvoríme, použime pre posúdenie nákladnosti dôchodkového systému podiel penzijných výdavkov na hrubom domácom produkte, ktorý finančne vyjadruje hodnotu toho, čo ekonomika Slovenska každý rok vyprodukujeme.
A hoci pravicoví ideologickí fundamentalisti s veľkým nasadením šíria tvrdenia o neudržateľne veľkých dôchodkových výdavkoch, analýza štatistických údajov z dielne OECD dokazuje, že pravdou je pravý opak. Verejné výdavky na penzie na Slovensku ako podiel na HDP nedosahujú ani len priemer OECD.
Zámerne som farebne zvýraznil niektoré iné krajiny tzv. klubu najvyspelejších ekonomík sveta, pričom je zrejmé, že z celkového HDP vydáva na penzie viac než Slovensko väčšina členských krajín EÚ. Osobitne si všimnite, že vo výdajoch na dôchodky nás predbiehajú všetky naše susedné štáty, s ktorými tvoríme Vyšehradskú skupinu („štvorku“), ale aj oveľa bohatšie nemecky hovoriace krajiny Nemecko a Rakúsko.
| Verejné výdavky na penzie ako podiel na HDP (Zdroj: OECD, 2021) | |||
| Slovensko | Česká republika | Nemecko | Rakúsko |
| 7,1 % | 7,9 % | 10,4 % | 13 % |
Pochopiteľne by porovnanie absolútnych výdavkov (v eurách) nebolo korektné, ale takto je úplne zrejmé, že hoci Nemci a Rakúšania prerozdeľujú z „ekonomického koláča“ svojich krajín výrazne viac než my, nikto tam seriózne nebije na poplach, že to treba zmeniť, lebo takýto podiel na HDP je neudržateľný. Rakúsko pritom vydáva na penzie bezmála dvojnásobok toho, čo my!
Spravodlivejšie rozdelenie HDP
Celkom prirodzená námietka by bola, že tieto údaje majú len polovičnú vypovedaciu hodnotu, ak neberieme do úvahy, o aký podiel populácie sa musí dôchodkový systém „postarať“. Porovnanie vekovej štruktúry populácie Slovenska a ďalších troch vybraných krajín však potvrdzuje moje tvrdenie, že naše verejné výdavky na penzistov nie sú v žiadnom prípade prehnané. Ide o to, že iba v prípade Českej republiky môžeme hovoriť o výrazne vyššom podiele penzistov, ktorý by mohol odôvodňovať ešte vyšší podiel verejných výdavkov z HDP na ich dôchodkové zabezpečenie. Avšak vyšší podiel nemeckých penzistov zhruba zodpovedá rozdielu v podiele verejných penzijných výdavkov na HDP medzi Nemeckom a Slovenskom a v prípade Rakúska je rozdiel medzi podielom penzistov na populácii medzi ním a Slovenskom menší než by zodpovedalo rozdielu vo výdavkoch na dôchodky.
| Podiel obyvateľov (zdroj: Eurostat, 2022) | ||
| vo veku 65-79 | vo veku 80 a viac | |
| Európska únia | 14,8 % | 6,0 % |
| Rakúsko | 13,6 % | 5,6 % |
| Česko | 16,3 % | 4,2 % |
| Nemecko | 14,8 % | 7,1 % |
| Slovensko | 13,6 % | 3,5 % |
Či sa to niekomu páči alebo nie, tvrdenie, že na penzie vydávame priveľa, jednoducho nie je pravdivé. Naopak, náš dôchodkový systém nie je pridrahý a preto sa netreba báť o jeho udržateľnosť. Ani keby sme ho museli vo väčšej miere dofinancovať zo štátneho rozpočtu. Je prirodzené, že starnutie obyvateľstva bude spôsobovať nárast financovania dôchodkov, ale to nie je žiadny strašiak a už vôbec nie katastrofa hroziaca záhubou. Možností, ako sa s týmto vývojom vyrovnať je totiž viac.
Za férovejšie než privatizovať penzijný systém – k čomu nikdy nepristúpila žiadna z bohatých západných krajín – považujem zvyšovanie príjmov štátu spravodlivejším rozdeľovaním toho, čo ľudia v hospodárstve vytvoria. Ak budeme posilňovať zvyšovanie príjmov z práce na úkor príjmov z kapitálu, ak budeme spravodlivejšie zdaňovať hospodárske zisky a zároveň zvyšovať sociálne investície (najmä do vzdelávania a zdravia obyvateľov), dokážeme vytvoriť dostatok zdrojov, aby sme zvládli aj výraznejšie financovanie penzií. Ak neveríte, zájdite sa spýtať tam, kde to funguje. Veď Rakúsko je toť, za rohom.