Ukrajinská armáda má akútny nedostatok vojakov. Vláda preto nechala v parlamente urýchlene
schváliť zmeny zákonov, aby donútila ukrajinských mužov vrátiť sa a nastúpiť do armády. Inak ich
cestovné doklady postupne stratia platnosť, čo im znemožní legálny pobyt v zahraničí. Čoraz viac
Ukrajincov, odmietajúcich účasť v bojoch na východe krajiny, vnímajú ukrajinské úrady ako
dezertérov, za čo im hrozia rôznymi trestami.
Pred vyše mesiacom krajinské veľvyslanectvá prestali predlžovať platnosť cestovných pasov, lebo
vláda narýchlo zmenila pravidlá. Neplatný pas bolo možné obnoviť len na Ukrajine. Návrat domov
však pre veľkú časť mužov v brannom veku znamená povinnosť okamžite nastúpiť do armády a odísť
na „východný front“. Od 18. mája síce veľvyslanectvá platnosť pasov opäť obnovia, ale muži od 18 do
60 rokov sa k nim aj nedostanú. „Takéto pasy sa nebudú posielať samostatnému útvaru alebo
zahraničnej diplomatickej misii Ukrajiny za účelom ich vydania,“ píše sa vo vládnom opatrení.
Dobrovoľné výzvy nezabrali
Vláda otvorene priznáva, že chce takto donútiť stovky tisícov ukrajinských mužov, aby sa zapojili do
tamojšej vojny. Začiatkom apríla ukrajinský parlament zmenil zákonné pravidlá mobilizácie, aby úrady
„podchytili“ všetkých mužov podliehajúcich brannej povinnosti. Ukrajinci, ktorí v zahraničí nemajú
aktuálne vojenské doklady nemôžu získať nový pas. A aby ich získali, musia sa vrátiť na Ukrajinu, kde
ich okamžite pošlú do vojny, alebo potrestajú. Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na sociálnej
sieti kritizoval Ukrajincov v zahraničí, pretože „neslúžia svojej vlasti“ a napriek tomu chcú „prijímať od
štátu služby“. „Život v zahraničí nezbavuje občana jeho zodpovednosti voči vlasti,“ píše Kuleba.
Toto je nepochybne pravda, lenže pre Európsku úniu to je dôležitý signál, že Ukrajincom sa už bojovať
nechce. V polovičke decembra 2023 totiž ukrajinská vláda začala posielať povolávacie rozkazy
Ukrajincom žijúcim v zahraničí. Minister obrany Rustem Umerov vtedy oznámil, že ukrajinských
mužov v zahraničí najskôr „vyzvú“, aby sa zaregistrovali na vojenských úradoch. A dodal, že ak sa
dobrovoľne nedostavia, prijmú sa opatrenia. „Ešte diskutujeme o tom, čo sa stane, ak neprídu
dobrovoľne,“ povedal Umerov.
Zaujíma ma vôľa Ukrajincov, nie ich úradov
Ak vláda musela tri mesiace po týchto slovách požiadať parlament o urýchlenú zmenu zákona,
zaviedla tresty a obmedzuje slobodný pohyb mužov v brannom veku, je zrejmé, že „dobrovoľné
výzvy“ nezabrali a dospelí Ukrajinci sa na východné bojisko nehrnú. Ba dokonca zámerne, teraz už aj
s vedomím trestov, sa nastúpeniu do armády vyhýbajú. Poľská vláda sa okamžite ponáhľala
s vyhlásením, že ukrajinskej s pochytaním ukrajinských mužov na poľskom území a ich „návratom do
vlasti“ rada pomôže. Podobne hanebne zareagovala aj nemecká.
Áno, hanebne. Po prieskume ukrajinských sociológov, ktorý ukázal, že do vojny sa chce menej než 10
percentám Ukrajincov je totiž tento vývoj jasným dôkazom, že Ukrajinci už v ničivej vojne pokračovať
nechcú. Môžete tvrdiť, že je to „nevlastenecké“, ale mňa zamrazilo, keď mladý Ukrajinec obsluhujúci
v reštaurácii v Galante so sklonenou hlavou povedal: „Ja nie som zbabelec, ale jednoducho nechcem
umrieť v tejto vojne.“
Predstavitelia Európskej únie alebo naši pravicoví politici do omrzenia verklikujú, že treba „pomôcť
Ukrajine“, „podporiť Ukrajinu vojensky“, že „Ukrajina musí vyhrať“. Lenže mňa zaujíma názor, postoj
a záujem Ukrajincov, nie „Ukrajiny“. Veď kto je „Ukrajina“, ak nie jej občania, jej muži, ženy a deti!? Fakt, že prezidentovi Zelenskému už uplynul mandát, znižuje legitimitu jeho militantného bubnovania
zoči – voči čoraz jasnejšej vôli Ukrajincov vojnu skončiť.
EÚ musí Ukrajine priniesť mier
Skutoční mieroví a demokratickí politici v Európskej únii sa k tomu musia postaviť čelom, zastaviť
vojnové besnenie a okamžite prísť s realistickým mierovým plánom. Je mi to ľúto, ale spravodlivý
mier to asi nebude, lenže oveľa viac mi je ľúto tých každodenných ľudských obetí, ku ktorým neustále
pribúdajú ďalšie a ďalšie. Oveľa viac mi je ľúto tých bezradných manželov, otcov a synov, z ktorých
robia „zradcov“ len preto, lebo nechcú nechať na pospas osudu svoje rodiny. Oveľa viac mi je ľúto
tých nešťastných študentov, ktorí si musia vyberať medzi hanbou a smrťou. A napokon aj žien a detí,
ktoré sa svojich mužov a otcov nechcú vzdať.
Akékoľvek dodávky zbraní Ukrajine vojnu nevyhrajú, ak ich nebude mať kto obsluhovať. Dnes stojíme
pred voľbou, či budeme deportovať ukrajinských mužov kvôli neplatným pasom domov, kde ich
okamžite pošlú do vojny, alebo im budeme pomáhať, ako sme to robili pred dvoma rokmi, i skôr.
Zatiaľ čo vtedy potrebovali prichýliť, dnes od Európskej únie potrebujú, aby na Ukrajinu priniesla
mier.
Práve o tom budeme rozhodovať pri voľbe nových poslancov a poslankýň Európskeho parlamentu 8.
júna. Hlas – sociálna demokracia bude v Európskom parlamente hlasom mieru.