Keď strana HLAS – sociálna demokracia navrhla, aby minimálna mzda predstavovala aspoň 60% priemernej mzdy spred dvoch rokov, strhla sa búrka odporu zo strany rôznych „analytikov“ a zamestnávateľov. Tí prví opäť – ako pri každom zvýšení minimálnej mzdy – strašia stratou nízko platených pracovných miest, tí druhí lamentujú nad „nezvládnuteľnými“ dopadmi na ich náklady.
Rast minimálnej mzdy prináša lepšie platené miesta
Prvú výhradu každoročne vyvracia prax. Dokonca aj v rokoch, kedy minimálna mzda rástla rýchlejšie ako priemerná, nedošlo k zvýšeniu nezamestnanosti. Navyše, aj v ekonomicky slabých regiónoch ich celkový počet rástol, takže rast minimálnej mzdy v princípe spôsobuje presuny pracovníkov na voľné a lepšie platené miesta.
Za ešte cynickejší považujem „plač“ zamestnávateľov nad rastom ich nákladov, najmä pokiaľ ide o príplatky za prácu v neštandardom čase. Pretože v roku 2024 dostane človek pracujúci v noci k svojej mzde 1,72 €, čiže za celú nočnú pracovnú zmenu zarobí navyše 13 a pol eura v hrubom! Zatiaľ čo pre firmy predstavuje kvapku v mori nákladov, pre pracujúcich v noci či cez víkendy sú to prostriedky na aspoň čiastočné zlepšenie ich životnej úrovne.
Nikde inde v Európskej únii nepracuje v noci pravidelne toľko ľudí ako na Slovensku. Lenže aj Nemecko je vysoko priemyselná krajina, alebo susedné Česko a vo Francúzsku si ľudia viac než u nás potrpia ráno na čerstvú bagetu, takže štruktúra nášho hospodárstva nemôže byť dôvodom pre takéto extrémne využívanie nočnej práce.
Modernú krajinu nevytvoria chudobní pracujúci
Predstava, že modernú krajinu môžu vytvoriť chudobní pracujúci je nezmyselná. Štát, rovnako ako Európska únia musí slúžiť ľuďom, nie ziskom oligarchov a korporácií, inak sa ľudia celkom prirodzene obrátia k extrémistom. Ak niekto lamentuje nad ohrozením demokracie, nech sa poučí z histórie, lebo najviac sa proti nej obracali chudobní ľudia, ktorých potreby „demokratický štát“ ignoroval.