Pokračovanie bratovražednej vojny na Ukrajine nepodporujú len liberáli či progresívci. Veru nie. Zástancov má aj medzi katolíckymi teológmi. Charakteristickí silnou rusofóbiou a obhajobou klérofašistického štátu – vrátane Jozefa Tisa.
Počas najkrajších (kresťanských) sviatkov lásky a pokoja mi z ničoho nič prišlo niekoľko smsiek od človeka, s ktorým som sa v živote nestretol a nikdy som mu neposkytol svoje číslo. Poučoval ma o morálnom kompase, pacifizme a dokonca masochizme v súvislosti s mojimi mierovými postojmi ohľadom Ukrajiny. Ich autorom je PhDr. Peter Mulík, PhD. Historik a katolícky teológ. Agresívne provojnovú rétoriku zakončil konštatovaním, že mi „treba verejne napľuť do očí.“
Odpísal som mu toto: Európski politici obhajujú dodávky zbraní a munície argumentom, že „Ukrajina bojuje aj za nás,“ prípadne „ak Putin vyhrá, budeme ohrození.“ Môj morálny kompas mi hovorí, že spraviť si z Ukrajincov európskych žoldnierov je hlboko nemorálne. A toto presne robí EÚ. Ukrajinci stále prehrávajú, Rusi každý deň postupujú, Ukrajinci a Ukrajinky každý deň zomierajú a EÚ pokračuje v prístupe, ktorý podporuje túto ich národnú tragédiu, ale nedáva žiadnu šancu na záchranu. Môj morálny kompas mi velí konať v záujme obyčajných žien, detí a starých ľudí z Ukrajiny. Velí mi konať taktiež v záujme mladých mužov, ktorí ušli, lebo ešte nechcú zomrieť. A teraz ich chce ukrajinská vláda násilne odvliecť na front. Môj morálny kompas mi velí počúvať týchto ľudí, nie „hrdinov,“ akým ste aj Vy. Ktorí ženú ľudí do vojny a na smrť – ale len cudzích. Do vojny bezpečne vzdialenej od nich, kde im ani za ich cynické postoje na úkor životov druhých nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Odpoveďou bola paľba ďalších „mierumilovných“ správ prekypujúcich „kresťanskou láskou“: „To je alibizmus. SILNE PRORUSKÝ.“ Alebo „Od vás, aj od Fica, je to iba falošná demagógia.“ Útoky, agresia, nenávisť. Výbava hodná katolíckeho teológa.
Pán Mulík sa ako historik „preslávil“ publikovaním obhajoby klérofašistického režimu, osobitne Jozefa Tisa (najradšej by som slovo napísal v úvodzovkách, lenže on tú školu naozaj vyštudoval, ach, jaj). Toho Tisa, ktorý bez váhania poslal slovenských mužov zabíjať východných Slovanov. Ukrajinské i ruské ženy a deti. O klérofašistickom Slovenskom štáte napísal, že „tento štát (…) nebol krok naspäť. To bol krok dopredu.“
Podľa neho „Vyhlásenie slovenského štátu 14. marca 1939 je historickou udalosťou, ktorú si treba s náležitou vážnosťou pripomínať, pretože v našom národno-emancipačnom vývoji predstavovala jeden dôležitý stupeň, ktorý nemožno vymazať z dejín ani z historického vedomia národa.“ Nuž, môjho deda slovenskí nacisti „emancipovali“ bitkami a mučením na ÚŠB v Prešove, neustálym (prena)sledovaním, opakovaným zatýkaním a napokon vydaním do rúk gestapa. Súčasťou „národno-emancipačného vývoja“ bolo násilné potieranie všetkého ľavicového, masové politické čistky a zatýkanie, odstránenie akýchkoľvek náznakov občianskej slobody a demokracie. Vládla odporná a trestuhodná arizácia, legislatívne ukotvený antisemitizmus a napokon systematické vyhladzovanie Židov a Rómov. Nikde som sa v „dielach“ obhajcu slovenského nacizmu Mulíka nedozvedel, ako nám – Slovákom – toto všetko pomohlo sa národne emancipovať.
Pán Mulík sa však neštíti ani vyslovených lží a prekrucovania historickej pravdy. Tvrdí, že „ľud prvej SR si vážil svoj štát.“ Po prvé, úplne ignoruje čoraz masovejšie hnutie odporu, ktoré sa prejavovalo od 14. 3. 1939 nielen okamžitým vytváraním ilegálnych štruktúr na území Tisom a Tukom zmrzačeného Slovenska, ale aj útekmi mnohých roduverných Slovákov do zahraničia. Tam sa pridali k mnohým rodákom (žijúcim napríklad v USA a západnej Európe), aby bojovali proti „farskej republike.“ Po druhé, pre P. Mulíka má byť dnešná SR pokračovaním tej vojnovej, preto rozlišuje „prvú“ a „druhú“ SR. On sa hrdo hlási k režimu, ktorý sa dopustil najväčšej vlastizrady, keď povolal nacistickú armádu a poveril ju, aby sa krvavo vyvŕšila na slovenských ženách, deťoch a starých ľuďoch. Aby ich masovo vraždila, aby vypaľovala slovenské dediny. „Ľud“ si klérofašistický štát „vážil“ tak veľmi, že proti nemu povstal v najmasovejšom povstaní. Tisova vláda nedokázala nikdy zmobilizovať do zbrane a zázemia pre ozbrojený boj toľko ľudí, ako to dokázala povstalecká Slovenská národná rada.
Nuž, a takýto obhajca nacistickej ideológie nás dnes ženie do ďalšej vojny na východ od nás. Človek, ktorý neľutuje protiukrajinské a protiruské vojnové šialenstvo slovenských fašistov a nacistov zo začiatku 40. rokov, vyzýva ľudí, aby mi napľuli do očí. To preto, lebo volám po ukončení zabíjania na Ukrajine, ktoré objektívne nevedie k ukrajinskému víťazstvu, iba rozširujúcej sa okupácii a ďalším mŕtvym vojakom i civilistom.
Pán Mulík nie je len intelektuálom. S týmito zvrátenými názormi kandidoval do Európskeho parlamentu. Za Slovenskú ľudovú stranu, ktorá nielen názvom (Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku) otvorene nadväzuje na HSĽS: totalitárnu, nacistickú, antisemitickú, protislovenskú, po celé roky v hlbokom predklone pred Adolfom Hitlerom, ponížene mu odovzdávajúcu výkvet slovenského priemyslu a posielajúcu mu na smrť slovenských synov a dcéry.
Toto sú ľudia, ktorí sa dnes ocitli v jednej názorovej bubline s Bruselom, progresívcami a liberálmi. Takže, čo vlastne v skutočnosti obhajujú?