Denník SME porovnal hlasovanie nezávislých europoslancov a zistil, že najčastejšie hlasujem s radikálnou ľavicou. Dokonca vraj aj s populistami hlasujem o čosi častejšie, než so sociálnymi demokratmi. Tak sa teraz pozrime, čo táto štatistika zakrýva.
V prvom rade sa za blízkosť k (radikálnej) ľavici nehanbím. Naopak. Vytvoril som si dobré vzťahy s frakciou sociálnych demokratov a s viacerými už systematicky spolupracujem. Nemôžem však za to, že sa ich vedenie ani len nezamyslelo, keď sa rozhodlo ma odmietnuť ako člena. Ani za to sa na nich nehnevám. Akceptujem, že prekážkou je pozastavené členstvo strany HLAS SD v Strane európskych socialistov a oceňujem, že najmä na pôde výborov ma rešpektujú a zapájajú do svojich aktivít. Napr. krátko predtým, než som začal písať tento text, som so „socdem“ šéfom výboru pre medzinárodný obchod Nemcom Bernom Langeom preberal najbližšie zasadanie parlamentnej skupiny pre férový obchod (fair trade), v ktorej ma poverili zodpovednosťou za tému verejného obstarávania.
Svojim voličom som sľúbil, že budem ich hlasom v Európe. Je prirodzené, že využívam svoje nezávislé postavenie, aby som tento sľub plnil na 100%. Preto sú moje hlasovania také blízke k radikálnej ľavici. Sú to strany, ktoré presadzujú demokratický socializmus, ekologické riešenia a ochranu práv tých najzraniteľnejších. Ich cieľom je zásadné zvýšenie miezd, ochrana pred vykorisťovaním a skutočná rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Presadzujú progresívne zdanenie redistribúciou bohatstva a podporu verejných služieb, aby sa zabezpečila spravodlivejšia spoločnosť. Podporujú obnoviteľné energie, udržateľné hospodárstvo a záchranu planéty pre budúce generácie. A bojujú za rovnaké práva žien a mužov, menšín a marginalizovaných skupín, sú proti akémukoľvek prejavu nenávisti či diskriminácie.
Mnoho z toho platí aj o S&D, takže prečo ten rozdiel? Predovšetkým: v skutočnosti nie je významne veľký. Všimnite si farby na grafe SME. Občas však cítim, že Európa potrebuje radikálnejšie riešenia. Nie extrémistické, populistické, ale razantnejší odklon od záujmov nadnárodných korporácií.

Avšak to najdôležitejšie, čo ovplyvňuje analýzu SME je to, O ČOM hlasujeme. Ak by SME zahrnulo aj hlasovania na výboroch, graf by vyzeral inak. Lebo v sociálnych, ekonomických či environmentálnych témach sa zhodujem aj so socdem.
Lenže na plenárkach nedominujú tieto témy. Častejšie, než o tom, čo sa deje v EÚ, hlasujeme o tom, čo sa deje inde po svete. Ukrajina, Rusko, USA, Venezuela, Gruzínsko, Alžírsko, Pakistan, či africké Kongo. Na najbližšej plenárke predstavujú tieto témy vyše 95% všetkých plánovaných hlasovaní!!!
A pri nich sa často zdržiavam, alebo som aj proti, lebo jednoducho nesúhlasím, aby sme stále poučovali svet, keď máme veľa vlastných problémov a veľa roboty doma. Samozrejme, že nemáme ignorovať, čo sa deje inde, ale EP podľa mňa prejavuje málo rešpektu ku zvyšku sveta a – čo je najhoršie – uplatňuje dvojaký prístup v rovnakých situáciách. Nie podľa transparentných a jednoznačných štandardov a princípov, ale podľa toho, o koho ide. Rozdiel medzi prístupom k Rusku a Ukrajine v porovnaní s prístupom k Izraelu a Palestíne či Turecku a Sýrii (Kurdom) bije do očí. A robí z EÚ nedôveryhodného, a preto čoraz menej vplyvného aktéra na globálnej scéne.
Ak sa teda pozriete AKO, O ČOM a nie S KÝM hlasujem, dostanete objektívny obraz, ktorý potvrdzuje, že som vašim hlasom v Európe.