Pri príležitosti oslobodenia Bratislavy sa dnes uskutočnili tri podujatia – dve oslavy a jedna tichá smútočná tryzna.
Primátor Matúš Vallo ňou „nadviazal“ na vládu OĽaNO, ktorá nás takto nútila pripomínať si oslobodenie nášho hlavného mesta pred dvoma či troma rokmi. Nie kvôli pandémii, v tom čase obmedzenia neboli. Ministrom Mikulcovi a Naďovi sa nepáčilo oslavovať mier, keďže nám ho nepriniesli Američania, ale Červená armáda.
Aj bratislavský primátor systematicky ignoruje Slavín, na ktorom ležia naši osloboditelia z bývalého Sovietskeho zväzu. Rusi aj Ukrajinci, ale aj Kazaši či Gruzínci – takmer 7000 mužov či žien, najmä mladých, no i starších, ktorí položili svoje životy za slobodu, demokraciu a mier národa, žijúceho tisíce kilometrov od ich domovov. Obetovali svoje životy, aby sme mohli žiť, budovať svoje mestá, zakladať rodiny a tešiť sa so svojimi deťmi.
To je dôvod na oslavu. Na oslavu ich víťazstva, na oslavu porážky fašizmu a nacizmu, na oslavu opätovného spojenia rodín, ktoré rozdelili ostnaté drôty koncentračných táborov, na oslavu oslobodenia. Je to dôvod na oslavu obetavosti, hrdinstva, oddanosti i úžasného priateľstva, ktoré pomáhalo prežiť druhom a družkám v boji. Na frontoch vojny, i v ilegálnom (civilnom) odboji.
Smútočná tryzna bez jediného slova pripomienky, smútočná tryzna bez zdôraznenia príčin vojny či ľudských a spoločenských hodnôt, za ktoré naši osloboditelia riskovali alebo aj položili svoje životy je nedôstojnou a premárnenou šancou, akú výročie oslobodenia ponúka.
Tichá smútočná tryzna je zámerným a vedomým únikom pred príležitosťou vysloviť vďaku a historickú pravdu o tom, že Bratislava vďačí za oslobodenie predovšetkým vojakom Červenej armády. Je prejavom zbabelosti urobiť z výročia oslobodenia skutočný spoločenský sviatok.
Mesto a jeho mestské časti sú zriaďovateľmi škôl, Vallova tryzna sa uskutočnila bez prítomnosti ich žiakov, pre ktorých by účasť na oslave (nie smútočnej tryzne) mohla byť príležitosťou, aby si aspoň uvedomili, že pred 80. rokmi sme boli oslobodení, že Červená armáda, 1. československý armádny zbor v ZSSR i rumunská kráľovská armáda porazili nemeckých a maďarských okupantov, že nás zbavili aj slovenských nacistov a fašistov. Mohli by aspoň zaregistrovať, že ten 4. apríl má spoločenskú váhu, že to nie je obyčajný deň, že „dospeláci“ ho z „akéhosi“ dôvodu oslavujú.
Nuž, ostáva nám len neustáť v úsilí o udržiavanie a rozširovanie povedomia o dňoch oslobodenia po celej našej vlasti. O skutočných hrdinoch v uniformách s červenou hviezdou, ktorí nám priniesli slobodu, demokraciu a mier a o slovenských a českých odbojároch a protifašistických bojovníkoch, ktorý svetu ukázali pravú tvár nášho národa.
Vari aj bratislavský primátor raz pochopí morálne dedičstvo svojho starého otca, že oslobodenie a víťazstvo nad fašizmom a nemeckým nacizmom je dôvodom na oslavu, nielen tichú spomienku so sklonenou hlavou.