Včera som v Bruseli privítal slovenských odborárov, ale aj stredoškolákov z Detvy. To bol dôvod, prečo som sa nemohol osobne zúčastniť na konzultačnom stretnutí s miestnymi obyvateľmi, ktoré na Látkach zorganizovali štátni vodohospodári o výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárni Málinec. Ale aspoň som si od účastníkov zisťoval priebeh a výsledky a musím skonštatovať, že na odmietavom postoji tunajších ľudí sa nič nezmenilo.
Asi ani nemohlo, lebo informácie, ktoré dostali boli len všeobecné, na mnohé konkrétne otázky odpovede nedostali a predstavitelia podniku nedokázali vyvrátiť obvinenia, že si dokonca vymýšľajú. Najmä 3-tisícové platy pre 150 ľudí vyzerajú v porovnaní s inými podobnými prevádzkami jednoducho nedôveryhodne a preto neuveriteľne.
Úsilie konečne s ľuďmi zoči-voči diskutovať je zo strany štátu správnym krokom, ale nesmie sa to diať za zatvorenými dverami, teda tak, že len vybraní budú mať prístup. Nesmie sa to diať tak, že ľudia nedostávajú kompletné a detailné informácie. Nesmie sa to diať tak, že štátni predstavitelia budú tunajších obyvateľov podceňovať a pristupovať k nim ako k neinformovaným dedinčanom.
Môj postoj stále platí. Stojím za ľuďmi z Podpoľania a žiadam férovú a vskutku partnerskú diskusiu. Podporujem požiadavku na prístup ku všetkým relevantným informáciám a najmä: žiadne rozhodnutie nesmie štát urobiť bez súhlasu ľudí, ktorých sa to rozhodnutie priamo dotýka.
Pod Poľanou nežijú hlupáci, ani ignoranti. Sme otvorení rozumnej a korektnej diskusii a vieme pochopiť spoločenský záujem. Lenže v tomto prípade nám ho jednoducho nikto zrozumiteľne a uveriteľne neprezentuje. A nezmenilo sa to ani po včerajšom stretnutí na Látkach.