Už 30. krát v Šali súťažili deti zo slovenských základných škôl v prednese našich prostonárodných povestí. MUDr. Svetozár Hikkel organizuje celoslovenské finálne napriek ôsmym krížikom na pleciach s veľkým nasadením a láskou. A láskou k deťom a k našej národnej slovesnosti bola naplnená atmosféra počas celého súťažného dňa. Nečudo, keď v porotách (pre tri vekové kategórie) sedeli takí bardi slovenského umeleckého prednesu ako napr. Ida Rapaičová či Jozef Šimonovič. A nech už súťaž vyhral ten mládenec či tá dievčina, porotcovia zdôrazňovali, že víťazmi sú všetci, veď každý chlapec a každé dievča sa do Šale prebojovali ako víťazi krajských kôl.
Plný názov súťaže je Šaliansky Maťko Jozefa Cígera Hronského. Žiadna iná umelecká súťaž na svete nenesie takéto pomenovanie s rodinným súhlasom, keďže táto má písomný súhlas a požehnanie nevesty J. Hronského Cecílie Hronskej. Hronského životným osudom poriadne zamávala II. sv. vojna, a hoci nesúhlasím s jeho vtedajšími spoločenskými postojmi či arizáciou židovského majetku a jeho román Svet na trasovisku považujem za tragické ukončenie jeho literárnej činnosti a reakciu vystrašeného a dezorientovaného utečenca na prahu veľkých neistôt, jeho dielo pre národ zostáva inšpiráciou. Osobitne i obetavosť, s akou svet literatúry približoval deťom.
Vysokú spoločenskú hodnotu Šalianskeho Maťka podčiarkuje aj každoročná účasť pána prezidenta Ivana Gašparoviča či predsedu Matice Slovenskej (MS) Mariána Gašpera, keďže pod záštitou a s organizačnou podporou MS sa organizujú aj okresné a krajské kolá tejto unikátnej slovesnej súťaže.
„Slovo je čarovný kľúč. Otvára srdcia, budí obrazy a dvíha človeka,“ zacitovala J. C. Hronského viceprimátorka Šale (a poradkyňa ministra Erika Tomáša) Dr. Danica Lehocká, keď 30. ročník Šalianskeho Maťka otvárala. Som jej vďačný, že ma na podujatie pozvala a ja som mohol na vlastné oči vidieť a na vlastné uši počuť, že slovenské ľudové slovo, v ktorom sa otvára múdrosť, skúsenosti, bolesti i radosti našich predkov, ale najmä poučenie a nádej, nie je mŕtve. Ba práve naopak, MS s podporou tisícov učiteľov slovenčiny po celom Slovensku posilňuje vzťah nových generácií Slovákov a Sloveniek k svojej rodnej reči.
Danica Lehocká v príhovore k deťom, ale aj k nám, dospelým, zacitovala ešte Malého princa: „Človek vníma len taký svet, aký v sebe nosí“. Veľmi si želám, aby slovenské deti mali živý kontakt s našimi prostonárodnými povesťami a aby v nich nachádzali najmä svet dobra. Svet, ktorému sa síce zlo nevyhýba, avšak láskavé slovo – nie nenávistné, zlostné a neprajné – je nielen najsilnejšie, ale práve ono rozhodujúcim spôsobom svet formuje. Lebo nech sú naše národné povesti a rozprávky akokoľvek krásne, ich najväčšia hodnota spočíva v tom, ako dokážu pozitívne ovplyvniť naše deti, otvoriť ich srdcia i mysle, aby v sebe nosili a okolo seba tvorili svet dobra, vzájomného porozumenia a spolupráce. Čo vy na to, dospeláci?