Tento víkend som strávil s odborármi. Najskôr z liptovsko-oravskej autobusovej firmy Arriva LiorBus, potom z firmy Booster Precision Components z Beluše (okr. Púchov). V zasadačke, i v športovom areáli, na rokovaní, aj pri guláši sme diskutovali o tom, ako pomôcť zamestnancom, aby ich pracovné podmienky boli férové. Aby im firmy dali spravodlivú mzdu, aby mali čas aj na svoje rodiny, aby sa nemuseli báť využívať svoje zákonom garantované práva.
Ak si niekto myslí, že je to samozrejmosť, veľmi sa mýli. A mnohí politici si to zjavne myslia. A novinári si to myslia asi všetci, lebo keď ich spoločne oslovujeme, aby o neprávostiach voči odborárom písali a hovorili aspoň tak často, ako sa žalujú na „neslobodu“ médií a „ohrozenie právneho štátu“, reakciou je ignorancia a zamlčiavanie tvrdej reality.
Tento víkend som sa opäť presvedčil, že ochrana práv pracujúcich si vyžaduje razantné a radikálne zákroky zo strany vlády, ktorá svoju moc získava práve od pracujúcich ľudí. Napr. manažment firmy Arriva LiorBus sa úplne arogantne vykašľal na dodržanie zákona a odignoroval aj postup štátnej moci. Aby ste rozumeli. Manažment firmy si založil vlastnú miniatúrnu odborovú organizáciu a podpísal s ňou kolektívnu zmluvu, veľmi nevýhodnú pre zamestnancov. To je v rozpore so Zákonníkom práce, podľa ktorého môže kolektívnu zmluvu podpísať iba s najväčšou odborovou organizáciou, ak ich je v podniku viac. A keďže falošní „odborári“ odmietajú uznať prevahu ZO OZ KOVO, podľa zákona po prerátaní počtu členov, o tom rozhodne tzv. rozhodca určený ministerstvom práce. To všetko predpisuje zákon, lenže manažment firmy naň kašle, na rozhodnutie rozhodcu nepočkal a svojvoľne podpísal zmluvu s „odbormi“, ktoré si sám založil. Takže, kto tu likviduje právny štát, slovenskí novinári!?!
Samozrejme, americká firma sa takto usiluje zlikvidovať skutočnú odborovú organizáciu, ktorá chráni práva a záujmy vodičov či údržbárov autobusov. Preto – opäť protizákonne – vyhodila na dlažbu šéfa ZO OZ KOVO Juraja Karasku. Mimochodom, „sesterská“ Arriva to v Bratislave urobila už dávnejšie s tamojším šéfom odborov. Nuž, príklady „dobrej praxe“ sa šíria rýchlo.
V Beluši sa podobne, brutálnym nátlakom, zbavili šéfa odborov už predvlani. Našťastie, našli sa jeho dôstojné nástupkyne, s ktorými som sa vlani v apríli stretol, keď sa pripravovali na kolektívne vyjednávanie. Vyjednávanie s konateľom firmy trvalo 11 mesiacov (!) a skončilo sa uchránením benefitov pre zamestnancov, ktoré chcela firma zrušiť. Ale boj za reálne zvýšenie miezd ich čaká v najbližšom období. A popri tom budú musieť zvládnuť aj pracovné povinnosti, pretože firme rastie odbyt takým tempom, že musí naberať nových zamestnancov a rušiť dovolenky terajším. Pritom jej konateľ vlani odmietol požadované zvýšenie miezd argumentom, že firma je na pokraji krachu a nemá z čoho.
V JOJ 24 tento týždeň poslanec EP Ľudovít Ódor (Progresívne Slovensko) lamentoval, že nás obchádzajú zahraničné investície. Ja som mu na konkrétnom príklade preukázal, že za niektorými nemusíme banovať. Aj tieto dve firmy sú toho príkladom. Čo už je to za zahraničnú investíciu, sprivatizovať fungujúci štátny podnik a potom dolovať rozpočet samosprávneho kraja?! To je príklad Arrivy. A ešte zotročovať autobusárov, ktorí nielen zarábajú málo, ale ešte nedostávajú ani zákonom stanovený čas na oddych. Nech sa Američania pokojne zbalia, ubezpečujem ich, že hoci aj samotní zamestnanci – alebo samosprávne kraje – dokážu prevádzkovať autobusovú dopravu lepšie. A samosprávne kraje by si mali poriadne posvietiť na pracovné podmienky, v akých pracujú ich vlastní obyvatelia vo firmách, ktoré kraje „vysúťažia“ za „najnižšiu cenu“.
Arriva, aj Booster Precision Components sú príklady „zahraničných investorov“, ktorí k nám prišli ryžovať a nepriniesli nám nič zo západnej „podnikateľskej kultúry“, ani „technologickej modernizácie“. Ryžujú z našich verejných rozpočtov, ale zisky vyvážajú do zahraničia. Ryžujú z biednych pracovných podmienok, ale nadávajú na „vysokú cenu práce“. Ryžujú z ignorovania životnej reality pracujúcich zo strany médií, ale novinárom sa sťažujú na „podnikateľské prostredie“. A ryžujú vedomým a cieleným porušovaním našich zákonov, ale lamentujú nad chabou „vymožiteľnosťou práva“.
Sľubujem Vám, bezcharakterní vagabundi v drahých oblekoch, že medzi odborárov z Beluše – a odkiaľkoľvek inde – sa nechodím len odfotiť. Stretávam sa s nimi, aby som sa ich zastal, aby som ich povzbudil, aby som ich podporil a aby som im reálne pomohol. A robím to a budem to robiť nekompromisne a s najväčším nasadením aj na najvyšších úrovniach riadenia štátu, i EÚ.
A sľubujem vám, skutoční odborári kdekoľvek na Slovensku, že nikdy vo svojej práci v prospech pracujúcich a ich rodín nezostanete sami, bez pomoci a bez podpory. Vždy budem s vami, keď to budete potrebovať, lebo som a zostanem vaším hlasom na Slovensku, aj v Európe.