Až do 20. októbra 1944 pulzoval v okrese Poltár „normálny“ život. Ľudia sa učili žiť slobodne. Prežívali ťažké časy, ale na skutočne slobodnom Slovensku, ktoré riadili národné výbory so zastúpením všetkých demokratických vrstiev obyvateľstva. Lebo aj toto bola tvár Slovenského národného povstania – konečne sme si vládli sami, z vlastnej vôle, nie z vôle nejakej cudzej mocnosti.
O to väčšiu hodnotu má pre nás život každého, kto sa obetavo zapojil aj do ozbrojeného boja, každého, kto tak či onak pomáhal povstaleckým vojakom a partizánom. Ľudia už vedeli, za čo bojujú. Za skutočnú novú národnú slobodu. Politickú i sociálnu.
Preto tam, kde 29. augusta uprednostnili účasť na centrálnych oslavách v Banskej Bystrici, uskutočňujú sa oslavy SNP aj v týchto dňoch. Umocnené druhým štátnym sviatkom – Dňom Ústavy – ktorý symbolizuje naše vykročenie k štátnej samostatnosti. Šancu na ňu nám však vybojovali naši hrdinskí predkovia práve v Povstaní.
Preto im patrí naša večná vďaka a nehynúca úcta. Aj Rusom, Ukrajincom či Bielorusom, aj Francúzom či Bulharom, prirodzene, bratom Čechom. Lebo bez ich hrdinstva a odhodlania by sme dnes nemohli žiť ma mierovom, demokratickom a slobodnom Slovensku.
Ďakujem Poltárčanom, osobitne primátorovi Petrovi Sitorovi a jeho tímu, ako aj predsedovi ZO SZPB Jánovi Iždinskému a oblastnej šéfke SZPB Márii Špaňhelovej za dôstojný pietny akt a radostnú oslavu SNP.
A teším sa, že Hlas – SD preukázal svoj skutočný postoj k protifašistickému odkazu delegáciou na čele s krajským predsedom Lukášom Pellegrínim , spoločne s okresnou predsedníčkou Karin Janišovou.