Európsky priemysel nie je na predaj

Hlúposť, nezmysel, totálna blbosť, ktorá sa v praxi nedá zrealizovať. Dozviete sa šokujúce informácie, ktoré predstavujú tragický dôkaz toho, ako Ursula von der Leyenová riadi Európsku komisiu, ako robí politiku a najmä aké hrôzostrašné záväzky uzatvára v mene Európskej únie a jej jednotlivých členských štátov. Jej tzv. obchodná dohoda s Donaldom Trumpom predstavuje nielen prehĺbenie nášho vazalstva voči USA, ale teraz vyšlo najavo, že nám kvôli nej hrozia rozsiahle sankcie a škody. A von der Leyenová ich nielen zatajila, ale je dokonca možné, že si ich ani do dôsledkov neuvedomuje.

Najskôr pripomeniem, že okrem nulových ciel na takmer všetko, čo Američania k nám dovážajú a chcú dovážať, oproti 15 až 50-percentným clám, ktoré musia v USA platiť európske firmy, von der Leyenová „dohodla“, že za tri roky nakúpime z USA energetické suroviny za 750 miliárd dolárov a ďalších 600 miliárd zainvestujeme do americkej ekonomiky. Z EÚ teda máme za tri roky poslať cez na druhú stranu Atlantiku neuveriteľných 1 trilión 350 miliárd dolárov! A teraz sa pozrite na to šokujúce odhalenie.

Vlani európske štáty nakúpili z USA energie za 80 a pol miliardy eur. 750 delené troma rokmi je 250 miliárd ročne. Čiže už budúci rok by sme museli nakúpiť z USA 6-násobne viac, ako vlani, čo sa jednoducho nedá a teraz Vám to dokážem. Minulý rok sme z Ruska doviezli skvapalnený plyn za 7 miliárd a prostredníctvom plynovodu Bratstvo za 10 miliárd, plus ropu za 8 miliárd dolárov. Čiže, aj keby sme všetko, čo doteraz dovážame z Ruska nahradili dovozom z USA – k čomu nás s extrémnym násilím a vyhrážkami núti Donald Trump – stále je to len nejakých 25 miliárd. K naplneniu záväzku nám teda chýba 144 a pol miliardy!

Vzhľadom na technológie európskych rafinérií odborníci odhadujú, že z roka na rok by sme mohli zvýšiť dovoz americkej ropy o 6 až 7 miliárd dolárov, viac by sme nemali kde spracovať. Lenže problém je aj na americkej strane, ktorá vlani predala ropu a plyn za 166 miliárd do celého sveta a to najmä na základe dlhodobých kontaktov. Aby sme mohli pokryť tých „dohodnutých“ 250 miliárd, museli by Amíci okamžite úplne zastaviť svoj vývoz do celej Ázie, čo, samozrejme, urobiť nemôžu, pretože tam majú viacročné zmluvy a stratiť ázijských zákazníkov kvôli Európe na tri roky by bolo šialenstvo. Arturo Regalado z analytickej spoločnosti Kpler k tomu diplomaticky povedal, že „presmerovanie takého toku predaja do Európy je jednoducho nerealistické“.

Lenže Ana Maria Jallerová – Makarewiczová z Inštitútu pre energetické hospodárstvo a finančné analýzy upozorňuje, že „v Európe ani nie je taký dopyt po fosílnych palivách“, okrem iného kvôli zelenej politike, v dôsledku ktorej uprednostňujeme čoraz viac obnoviteľné zdroje energie. Dokonca aj podľa amerického ministerstva energetiky Chrisa Wrighta by zhruba tretinu dohodnutého balíka mohli pokryť dodávky jadrového paliva, lenže už nemá šajnu, ako by sme mohli pokryť ďalšie dve tretiny a výraznejšie zvýšenie dovozu jadrového paliva je 5 až 7-ročný proces, jadrové palivo sa musí vymieňať po malých častiach, inak hrozí jadrová katastrofa.

A k tomu všetkému, ak by sa aj úžasný plán von der Leyenovej a Trumpa zrealizoval, stali by sme sa totálne závislými vazalmi na USA. Spomeňte si, že všetky návrhy na odstrihnutie sa od ruskej ropy či plynu eurokomisia i mnohí európski politici obhajujú údajnou diverzifikáciou dodávok, teda znížením obmedzujúcej závislosti na Rusku. Takže takto. Ak budeme z USA dovážať energonosiče za 250 miliárd ročne, bude to predstavovať vyše 70 percent všetkej našej spotreby ropy, plynu či uhlia. Ešte raz: bezmála tri štvrtiny dovezených palív by k nám malo prísť z USA. Tak tomu hovorím „nezávislosť“. Takýmto závislým vazalom sme neboli doteraz nikdy v histórii Európy.

A to u nehovorím o tom, že nikto ani len netuší, ako chce Európska komisia donútiť európske energetické firmy, aby povinne nakupovali v USA. A viete si predstaviť ten dopad na ceny, keď Amíci budú vedieť, že musíme nakúpiť iba od nich a nikoho iného?