Európsky súd zamietol žalobu, ktorej cieľom bolo zrušenie smernice o minimálnych mzdách. Aj našim pracujúcim to prináša nárok na férovú minimálnu mzdu, nech pracujú kdekoľvek v EÚ. A dokonca ešte viac. Firmy sa budú musieť so zamestnancami podeliť o svoje zisky férovejšie než doteraz, čo nie je málo, lebo teraz Vám ukážem, že to rozhodne nerobia.
Ja, samozrejme, viem, že vláda nemôže nadiktovať firmám, aké platy majú dávať svojim zamestnancom. Lenže štatistiky aj na Slovensku ukázali, že tam, kde odbory vyjednajú kolektívnu zmluvu, majú ľudia mzdy vyššie o 20 až 23 percent oproti tým, kde odbory nie sú. A to už nie je málo. Najmä keď prieskum jednej personálnej agentúry v apríli tohto roka ukázal, že len necelým 40-tim percentám ľudí u nás tento rok vzrástla mzda. Alebo inak, takmer dvom tretinám pracujúcich tento rok mzda nerástla, dokonca 14-tim percentám firmy mzdu tento rok znížili. A to máme permanentne jednu z najvyšších inflácií v Európe. Nečudo, že podľa štatistického úradu si viac ako polovica rodín nedokáže zo svojho príjmu našetriť ani euro, a 16 percent rodín siahlo na úspory, či dokonca si museli požičať, aby vyžili.
Takto u nás firmy, pritom väčšinou ide o zahraničné korporácie, „odmeňujú“ svojich zamestnancov. A áno, týka sa to aj nejedného zamestnanca štátu, preto je dôležité, že minister práce vybojoval stabilizačné príspevky pre ľudí v sociálnych službách v stovkách eur na jedného pracovníka a minister školstva desiatky miliónov na zvýšenie platov v školstvo a nielen učiteľom.
Lenže stále platí, že väčšina ľudí pracuje v súkromných firmách a hoci im štát nedokáže priamo diktovať, môže na nich aspoň vytvárať účinný tlak. Napríklad tým, že žiadnej nedá zákazku, ak nemajú kolektívnu zmluvu s dohodnutými vyššími mzdami. Ešte raz prízvukujem, že aj na Slovensku prinášajú kolektívne zmluvy vyššie mzdy o 23 až 23 percent. A môžeme ísť ešte ďalej. Žiadna verejná zákazka, ak firma nepreukáže, že svojim zamestnancom poskytuje nejaké sociálne benefity navyše. Napr. niekoľko dní platenej dovolenky nad rámec zákona, alebo príspevok na dovolenku či detský tábor, alebo pobyt v kúpeľoch, či dokonca pomoc mladým rodinám s bývaním.
Toto sú návrhy, na ktorých teraz pracujem, lebo nie je žiadny dôvod, aby sme verejné peniaze, teda peniaze, ktoré sme vybrali na daniach od ľudí, nemohli využívať tak, že sa na nich nenabalia korporácie, ale pomôžu pracujúcim a ich rodinám lepšie žiť. A nikomu nepomôže žiadny kamarát v ministerskej funkcii. Ani utajená dohoda, že v tomto tendri ty daj vyššiu cenu, aby moja bola najnižšia a nabudúce to urobíme naopak. Nie, nie, toto „neošalite“ ani kamarátšaftom, ani dohodami medzi firmami. Ukážte, že máte kolektívnu zmluvu, ukážte, čo dávate navyše svojim zamestnancom a nie že v budúcnosti, chceme vidieť, že to už robíte, skôr než dostanete verejnú zákazku.
Nehovorím, že to je jednoduché, ale zasa až také zložité to nie je. Ja už také návrhy pripravujem, lebo Európska komisia minulý týždeň začala verejné konzultácie a budúci rok má predložiť novelizáciu povinne záväzných pravidiel verejného obstarávania. A v nej už tieto zmeny chcem presadiť. Ale ani dovtedy nebudem čakať so založenými rukami, lebo aspoň niečo z toho, môžeme urobiť aj bez Európskej komisie. Hľadám teda spojencov aj na Slovensku a verím, že ma podporia aj bežní občania. Lebo som a zostávam Vašim hlasom nielen v Európe.