Až tesne pred hlasovaním o novele zákona o 13. dôchodku vládna väčšina zmenila názor a narýchlo doplnila ustanovenie, že ho v júni penzistom vyplatí celý. Pôvodný návrh počítal s polovičnou dávkou v lete a druhou koncom roka. Minister práce, minister financií aj premiér pritom dva mesiace odmietali iné riešenie napriek množstvu argumentov a žiadostí Jednoty dôchodcov Slovenska. Napriek stretnutiam a diskusiám a dostatočnému času na zváženie predkladaných faktov. Dokazuje to, že konečné rozhodnutie neurobili uvážene, ale pod tlakom verejnej mienky.
Klasický populizmus: dačo sme ľuďom rozdali, nič navyše nás to aj tak nestálo a máme vybavené. Aj to svedčí o tom, že za finálnym rozhodnutím nie je dôkladné zváženie skutočných potrieb penzistov v situácii, ktorú za mimoriadnu označujú na celom svete. Spojené štáty nezažili takúto infláciu 40 rokov, eurozóna ešte nikdy, my, ako prudko sa transformujúca, pričom zásadné ekonomické zmeny sú vždy sprevádzané veľkými otrasmi, si takúto infláciu nepamätáme celých 17 rokov.
Aby sme boli celkom konkrétni, podľa údajov NBS len v januári zdražel plyn o 20%, elektrina o 12% a ústredné vykurovanie o 11%. Aktuálny rast cien potravín už presahuje 10%. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov minulý týždeň upozornil, že pultové ceny jedného kila chleba za posledné štyri mesiace narástli v rozmedzí od 33 až do 50 percent. Zatiaľ čo medzi februárom 2021 a februárom 2022 rástli ceny o 8,3%, medzi vlaňajším a tohtoročným marcom už rast dosiahol 9,6%. Takýmto tempom dosiahneme v lete ročnú infláciu na úrovni 12%, čo zodpovedá varovaniu Medzinárodného menového fondu spred pár dní, že inflácia bude rásť rýchlejšie, než to odborníci predpovedali na začiatku roka.
Ako to všetko dopadá na 1,4 milióna penzistov na Slovensku? Ak sa pozrieme do tzv. spotrebného koša, ktorým štatistický úrad sleduje výdavky rodín, tak k 31. marcu 2022 má poberateľ priemerného dôchodku na potraviny denne 2,98 €, poberateľ minimálneho dôchodku (po 30 rokoch poctivej práce) má 2,29 €. Na Slovensku je 32 % dôchodcov poberajúcich dôchodok nižší ako 435 €, čo je u nás aktuálna hranica chudoby. Prispievajú k tomu aj rastúce výdavky na lieky, lebo pravidlá tzv. nulových doplatkov sú nastavené tak nevýhodne, že väčšina penzistov v skutočnosti na lieky dopláca stále viac.
Každému súdnemu človeku musí byť už len z týchto nespochybniteľných údajov jasné, že penzistom treba príjem zvýšiť. Presúvanie výplaty zákonných nárokov nie je skutočným riešením. Práve preto v susednej Českej republike v roku 2022 pravicová (sic!) vláda už 2-krát valorizovala dôchodky, aby zmiernila dopad vysokej inflácie a podľa správ sa chystá ďalšia valorizácia. V Rakúsku valorizovali dôchodky o 8 %, ako je už notoricky známe, v Poľsku a Maďarsku rôznym spôsobom regulujú ceny tovarov, ktoré sú pre živobytie penzistov kľúčové.
Isteže ide o mimoriadne, jednorazové opatrenia, pretože nimi vlády reagujú na úplne mimoriadnu situáciu. V princípe by mala vláda zvoliť buď mimoriadnu valorizáciu penzií, alebo vyplatenie mimoriadneho príjmu – osobitnej dávky, alebo 14. dôchodku na jeseň. Taký návrh teraz v parlamente je. Keďže osobitnú jednorazovú dávku vládna koalícia už opakovane odmietla, mohla by vo svetle najnovších poznatkov súhlasiť aspoň so 14. dôchodkom.
V tejto súvislosti treba odmietnuť obavy z roztáčania inflačnej špirály. Aktuálnu infláciu totiž nevyvolal prudký rast príjmov domácností a následne súkromnej spotreby. Je dôsledkom špekulácie na trhoch s komoditami, najmä energonosičmi a globálnej trhovej neistoty. Znížením spotreby ju skrotiť nedokážeme o. i. aj preto, lebo ide o životne dôležité tovary – nemôžeme prestať jesť, kúriť či svietiť. A najmä – tak, ako je to v prípade aktuálneho rastu miezd – ani 14. dôchodok by nezabezpečil taký rast príjmov, aby tie aspoň dobehli rast cien, či dokonca zvýšili spotrebu dôchodcov, takže „proinflačne“ pôsobiť určite nebudú.
