Hoci Einstein dokázal, že cestovanie v čase nie je možné, história sa neraz opakuje. Isteže, v inom čase, ale často je to jediný rozdiel. Kríza demokracie vždy vytvára priestor pre populistický prístup politikov, ktorí sa usilujú udržať si moc kupovaním voličov. Ľudia, ktorí sú z rôznych dôvodov odkázaní na rôzne formy sociálneho príjmu sú zväčša najľahšou korisťou.
Pred troma rokmi som bol súčasťou vlády, ktorá tiež zvolila tento prístup. Robert Fico po voľbách verejne vyjadril presvedčenie, že nebyť 13. dôchodku a ústavného stropu dôchodkového veku, Smer by vo voľbách skončil oveľa horšie. Nešlo pritom o nesporne nesystémové opatrenia, lenže to, ako a kedy sme ich presadili bolo motivované volebnými záujmami.
Rozdávanie „darčekov“
Vtedajší Ficovi kritici dnes robia to isté. V dvoch tretinách svojej reakcie na moju kritiku v Pravde minister Krajniak vyratúva sumy, o ktoré „som zvýšil príjmy dôchodcov“. Hoci išlo o zákonné nároky penzistov, alebo krízové opatrenia, ktoré navyše dlho odmietal a pristúpil k nim pod tlakom, predstavuje ich ako darčeky dobrotivého člena vlády: Pamätajte, seniori, toto som vám dal JA, voľte nás a budem rozdávať aj nabudúce.
Pre pochopenie tohto typu politiky je dôležitý ešte jeden moment. Jednoducho ho možno identifikovať na príklade vyplatenia celého 13. dôchodku už v lete, kedy inflácia už mesiace lámala rekordy. Milan Krajniak ho najskôr odmietal. Chápal, že penzisti sú zvyknutí na zvýšený dôchodok na konci roka a videl, že šialená inflácia sa v lete nezastaví. Chcel byť finančne zodpovedný a nezvyšovať výdavky rozpočtu, schváleného už aj tak s vysokým schodkom. Keď však zistil, že by za to Sme rodina zaplatila stratou volebných percent, rozpočtovej zodpovednosti sa zbavil ako pilot balóna záťaže, ktorá ho ťahá k zemi. Toto je mentálny svet, v ktorom zvýšené dôchodky či krízové príspevky nie sú strategickým a systémovým opatrením, ale rozdávaním peňazí bez ohľadu na devastáciu verejných rozpočtov len preto, lebo treba zachraňovať volebné preferencie.
Rýchlo, voľby sa blížia
Do úplnej frašky tento prístup doviedla SaS. Najskôr zablokovala návrh Hlasu na zavedenie systému mimoriadnej valorizácie ešte v tomto roku predložením vlastného na poslednú chvíľu. (Keď poslanec Cmorej zistil, že v Česku majú tento systém už desaťročia.) Jeho účinnosť kvôli rozpočtovým dopadom odsunula o rok. Ale keď zaregistrovala nespokojnosť dôchodcov a médiá odhalili slabé miesta Cmorejovho riešenia, SaS chce narýchlo predsa len posunúť účinnosť už na tento rok. Rozpočtové dopady zrazu nehrajú rolu.
Vlani v polovici novembra expert Ján Šebo v Pravde vysvetľoval, že „prvé sumy za rodičovský bonus prídu v jednej dávke niekedy na jeseň roku 2023,“ lebo „bude to obrovský nápor na informačný systém Sociálnej poisťovne, pretože bude musieť bezchybne spárovať každého pracujúceho s jeho rodičom.“ V tom čase ešte minister Krajniak očakával voľby vo februári 2024. Lenže tie sa vzápätí presunuli a zrazu je poisťovňa schopná začať aspoň niektorým dôchodcom posielať peniaze navyše oveľa skôr. Bez ohľadu na to, koľko penzistov dokázala spárovať s ich pracujúcimi deťmi.
Nespravodlivé riešenie
Podľa ministrovej argumentácie je kritika jeho konštrukcie rodičovského dôchodku znakom členstva v Hlase. Šebo, Ďurana, Němec, všetci členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť… Samí Pellegriniho aktivisti. Nespochybňujeme, že rodičovský dôchodok prinesie mnohým seniorom zvýšený príjem, ani to, že si ho rodičia zaslúžia. Ba súhlasíme, že treba vyriešiť problém nízkych dôchodkov najmä rodičov, ktorí sa dlho starali o viac detí. Problém je v tom, že Krajniakov systém je nespravodlivo nastavený. Minister jednoducho klame, že ide o odmenu za poctivú a obetavú starostlivosť o deti. Veď starostlivosť o invalidné deti je oveľa náročnejšia, ale títo rodičia nebudú mať z Krajniakovho opatrenia nič. Alebo rodičia, ktorých deti sa nie vlastnou vinou ocitli bez práce. Ani rodičia, ktorých deti museli odísť za prácou do sveta. Či rodičia, ktorých deti sú odkázané na prácu za minimálnu mzdu, na skrátené úväzky, na sezónnu robotu.
Ale najmä: bohatí pracujúci ušetria na odvodoch bez toho, aby to malo dopad na ich budúce vysoké penzie, hoci aj bez rodičovského bonusu si môžu dovoliť podporovať svojich rodičov. Násilné urýchlenie jeho vyplácania po vyhlásení predčasných volieb podčiarkuje, že cieľom tohto opatrenia je predvolebné kupovanie si časti dôchodcov, hoci voči iným je vrcholne nespravodlivé a mnohých úplne vylučuje. A to všetko so strašnými rozpočtovými dopadmi.
Nič z toho nie je výsledkom férovej dlhodobej komunikácie s organizáciami seniorov. Minister im dal možnosť povedať mu aspoň niečo len výnimočne. Tak to vyzerá, keď pre politika nie sú odkázaní občania partnermi, ale (politickým) tovarom.
