Bolo že to radosti, keď Matovičovej vláde Európska komisia schválila Plán obnovy. Hlavu si ale nad ním veľmi nelámala.
Patrili sme medzi prvých a dokument obsahoval „reformy“ a „investície“, ktoré mali zvýšiť odolnosť Slovenska voči ekonomickým a sociálnym otrasom a podporiť jeho udržateľnú obnovu po ničivých následkoch pandémie COVID-19. Málokto tomu presne rozumel, ale najviac sa vláda hrdila miliardami, ktoré na Slovensko pritečú. Stačilo len rýchlo plniť záväzky, ktoré sme si do značnej miery určili sami. Európska komisia si nad nimi hlavu veľmi nelámala, lebo jej politickým cieľom bolo presvedčiť skeptickú verejnosť a za každú cenu ukázať, že byť v EÚ sa oplatí, lebo to jednoducho prináša peniaze.
Legislatívne nezmysly ohrozili našu schopnosť predkladať dôveryhodné žiadosti o platbu a získať na Slovensko sľúbené finančné prostriedky.
Trestuhodné ignorovanie mimovládnych expertov
Ako zástupca najväčšieho združenia sociálnych podnikov u nás som už vtedy upozorňoval, že komponent (kapitola) 13 zameraná na sociálne službu a sociálnu podporu odkázaných je súborom nereálnych želaní vtedajšej štátnej tajomníčky Soni Gaborčákovej a postup navrhovaných opatrení je nelogický a nový systém podpory sociálnych služieb stavia od strechy, nie od základov. Najviac sa to prejavilo v momente, keď priamo pri schvaľovaní finálnej verzie vláda na poslednú chvíľu posunula termín kľúčovej reformy financovania sociálnych služieb do ďalšieho volebného obdobia, aby „to padlo až na budúcu vládu.“
A presne tak sa Soňa Gaborčáková zachovala aj ako ministerka. Za jej „pontifikátu“ sa pre realizáciu reforiem, na ktoré sú viazané stovky miliónov eur neurobilo nič, hoci termíny sa neúprosne blížili. Formálne vznikli pracovné skupiny (podľa starého úradníckeho pravidla, že keď neviete problém vyriešiť, vytvorte pracovnú skupinu), ktoré sa však poriadne ani neschádzali. A keď sa aj zišli, tak Gaborčákovej úradníci predstavili také nezmyselné návrhy, že zástupcovia mimovládnych organizácií a združení zdravotne znevýhodnených ľudí sa z nich ocitli na pokraji infarktu. Ale pani prezidentka bola so svojou nomináciou spokojná…
Rýchle prijatie nezmyselného zákona
A tak som v novembri minulého roka našiel na ministerstve návrh zákona o posudkovej činnosti, ktorý mal ísť už v decembri na rokovanie vlády, ale voči ktorému podali odborníci a mimovládky toľko pripomienok, že ich rozsah bol väčší než rozsah samotného legislatívneho návrhu. A nikto sa s nimi o tom nebavil, lebo „termíny už horia, pán štátny“. Takže sme robili formálne pripomienkovanie „cez emaily“ a ja som konečne pochopil, prečo ma celý zástup na čele s komisárkou pre zdravotne postihnutých tak naliehavo žiada o stretnutie.
Rýchle prijatie tohto legislatívneho paškvilu by síce znamenalo splnenie míľnika Plánu obnovu s príslušnými stovkami miliónov na účte ministerstva financií, ale posudková činnosť by diskriminovala mnohých odkázaných ľudí, nezmyselne zaťažovala úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a už budúci rok by sme ju museli zásadne meniť, aby bola previazané s cieľmi reformy sociálnych služieb.
Komponent 13 Plánu obnovy totiž určuje postup, ktorý je postavený na hlavu. Najskôr máme vybudovať zariadenia sociálnych služieb, potom dať nejaké pravidlá pre posudzovanie nárokov na nich a až na konci koncepčne a systémovo rozhodnúť, ktoré sociálne služby budeme preferovať, lebo sú užitočné pre ľudí a efektívne pre napĺňanie ich potrieb. Šľak vás z toho môže trafiť.
Hluchí k odborným názorom a upozorneniam
Keď som pri rokovaniach s pani Lýdiou Vašákovou, vtedy šéfkou sekcie pre Plán obnovy na Hegerovom ministerstve financií a neskôr Hegerovom úrade vlády, na tieto nezmysly upozorňoval, iba mykla plecami. A keď som ju upozornil, že zaradeniu reformy sociálnych služieb do plánu by mala predchádzať analýza jej dlhodobej finančnej udržateľnosti, iba si vzdychla, že nemajú čas, ani politickú silu, aby takýto seriózny a poctivý prístup od Krajniakovho ministerstva žiadali.
A tak už vlani na jeseň bolo jasné, že sociálna kapitola Plánu obnovy je v hlbokej kríze, racionálne nerealizovateľná a vyvoláva široký odpor odborníkov i občianskej verejnosti. Ministerstvo bombasticky zverejnilo výzvu na stavbu nových a rozširovanie existujúcich zariadení sociálnych služieb, ale po pol roku začali zodpovední pracovníci byť na poplach, lebo záujem bol taký malý, že ani len priebežný záväzok pre rok 2024 sme neboli schopní splniť. Čo znamená stratu ďalších stoviek miliónov z Bruselu.
Zásadná zmena prístupu
Takže sme od novembra zásadne zmenili prístup. Zrevidovali sme rôzne podmienky, ktoré od Európska komisia nevyžadovala a odstránili zbytočné administratívne prekážky. Intenzívne sme začali komunikovaťs potenciálnymi žiadateľmi, aby sme im všetko vysvetlili a motivovali ich k investičnej aktivite. Zlepšili sme vnútornú koordináciu posudzovania zámerov a posilnili poradenstvo, aby projekty boli kvalitné a v súlade s podmienkami výzvy. Žiaľ, niektoré hlúpe podmienky odstrániť nevieme, lebo by sme buď museli celú výzvu od začiatku zrušiť, alebo zásadne zmeniť samotný Plán obnovy. V oboch prípadoch by to znamenalo, že peniaze prepadnú, lebo výstavba takýchto zariadení trvá aspoň dva roky (vrátane stavebných povolení) a Slovensko musí týchto 170 miliónov eur vyčerpať do júla 2026.
Okrem toho sme naplno rozbehli obe pracovné skupiny (pre reformu posudkovej činnosti a reformu financovania sociálnych služieb) s jasným štvrťročným harmonogramom, aby do konca tohto roka boli obe reformy do detailov pripravené. Ideme tému po téme, problém po probléme, zodpovedáme otázku po otázke tak, aby sme dosiahli čo najširší konsenzus. Cieľom je systém, ktorý nebude nikoho diskriminovať, bude transparentnýa zrozumiteľný a každému zabezpečí prístup k takej sociálnej službe, ktorá efektívne naplní jeho skutočné potreby.
Napokon sme s Európskou komisiou začali minulý týždeň rokovať o posune niektorých termínov, aby jednotlivé míľniky na seba logicky nadväzovali, aby sa navzájom dopĺňali a podporovali a aby sme nemuseli narýchlo – len kvôli termínom – prijímať zákony, ktoré budeme vzápätí opravovať.
Neviem, ako iné, ale naše ministerstvo má s Plánom obnovy skutočne veľké problémy, ktoré vyplývajú z toho, ako nezmyselne a nekvalitne bol pripravený a ako bezhlavo ho Európska komisia schválila. Ale vieme, ako postaviť veci hlavy na nohy a máme dosť skúsenosti i odbornosti, aby sme to dokázali.
