Ak sa Ivan Korčok môže v niečom pochváliť bohatými skúsenosťami, je to verná služba politikom, nie ľuďom. Presne naopak, ako tvrdí na bilboardoch, ktorými oblepil celé Slovensko. Nejde pritom o jeho diplomatickú službu, ale o vysoké vládne pozície, na ktoré si ho vyberali stranícki politickí lídri. Podobne zavádza pri financovaní svojej kampane.
Keďže médiá hlavného prúdu veľmi intenzívne pomáhajú tvoriť alternatívnu realitu Ivana Korčoka, pozrime sa na jeho skutočnú službu.
- V roku 1992 začal diplomatickú kariéru a o 4 roky neskôr sa stal hovorcom Mečiarovho ministerstva zahraničných vecí. V tejto pozícii sa zjavne hravo vysporiadal s okliešťovaním slobody vo verejnoprávnej televízii, z ktorej najskôr Jozef Darmo a potom Igor Kubiš urobili propagandistický nástroj, z ktorého postupne vytlačili akýkoľvek opozičný názor.
- Zatiaľ čo v prvej Dzurindovej vláde Ivan Korčok menil pracovné miesto každý rok, v tej druhej sa už objavil na jednej z kľúčových politických pozícií, lebo sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí.
- Už nebol republiku reprezentujúci kariérny diplomat. Vedome sa stal oddanou súčasťou vlády, ktorá sprivatizovala strategické podniky aj dôchodky, zastavila regionálnu železničnú dopravu, ale tiež vpustila finančnú skupinu Penta do zdravotníctva. Nevraviac o najväčšom škandále vládnej garnitúry, ktorej bol Ivan Korčok politickým straníckym nominantom: kauze Gorila v hlavnej postave s Jaroslavom Haščákom. Keď sa im to začalo rúcať a boli nútení kontrahovať Mečiarových poslancov, štátny tajomník Ivan Korčok zaujal vskutku zásadové stanovisko: vládou otvorene spolupracujúcou s Mečiarovými poslancami sa nechal vymenovať za veľvyslanca v Nemecku. Žiadne verejné stanovisko k politickým kšeftom, ale útek do zahraničia.
- A potom ho v roku 2009 osobne Robert Fico schválil za veľvyslanca pri EÚ v Bruseli. Toto nie je bežný diplomatický post. Ide o prominentné veľvyslanecké miesto so silným politickým zázemím, na ktoré by ostrieľaný premiér nikdy neposadil nespoľahlivého človeka.
- Takže bolo vlastne prirodzené, že Ivan Korčok nemal absolútne žiadne pochybnosti a žiadne zábrany, aby v tretej vláde Roberta Fica vykonával funkciu kľúčového štátneho tajomníka. Stal sa jeho pravou rukou pre predsedníctvo Slovenska v EÚ a rok bol v podstate výkonným ministrom a jedným z kľúčových Ficových ľudí vo vláde. Ani po zastrelení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej tento prominentný nominant Ficovho Smeru nezaváhal a pokračoval na svojom politickom poste aj vo vláde Petra Pellegriniho. Tá ho neskôr schválila za veľvyslanca v Spojených štátoch.
- Po krátkej dobe – opäť bez váhania – postúpil v novej vláde o vytúžený stupienok vyššie. Najskôr v Matovičovej a potom v Hegerovej vláde zastupoval pravicovú liberálnu SaS. Akou katastrofou pre Slovensko boli obidve tieto vlády, azda ani netreba pripomínať. Rekordné zadlženie, rozvrat riadenia štátu, politické nominácie, totálne nezvládnutie pandémie, ale tiež neustále hádky a doslova perzekúcie akýchkoľvek oponentov. Toto je reálna politická vizitka Ivana Korčoka.
Takže nič nie je vzdialené realite viac než heslo z Korčokových plagátov: Slúžiť ľuďom, nie politikom. Toto nemôže zmeniť ani štvrť milióna eur vynaložených na bilboardy, Jeho pracovný život je profesionálnou službou len a len politikom.
A akým hodnotovým politikom je on sám?
- Dnes sa oháňa slobodou médií, ale ako hovorca v Mečiarovom kabinete akceptoval premenu verejnoprávnej STV na hlásnu trúbu vládnej propagandy.
- Odsúdil inváziu Ruska na Ukrajinu, ale pritom nemá problém rozvíjať spoluprácu s brutálnym a nedemokratickým režimom v Saudskej Arábii.
- Oháňa sa ľudskými právami, ale ani raz neodsúdil zabíjanie v Gaze.
- Moralizuje o vražde Jána Kuciaka, pritom si v tom čase užíval vládnu limuzínu vo Ficovej vláde. Neodstúpil, vraždu neodsúdil. A v službe smeráckym politikom pokračoval vo vysokej vládnej funkcii.
V roku 2018 okrem Kuciakovej vraždy a vraždy jeho snúbenice Martiny Kušnírovej rezonovala vo svete brutálna vražda saudskoarabského novinára Jamala Khashoggiho. Novinára kritizujúceho nedemokratický režim po zavraždení vyniesli z ambasády v Turecku rozštvrteného v igelitke.
Ivana Korčoka sme však nepočuli odsúdiť saudský režim a násilie, ktoré pácha na svojich odporcoch, či jeho podporu teroristov a vojnových štváčov nielen v arabskom svete. On sa naopak opakovane sa vyjadril, že Saudská Arábia je dôležitým partnerom Slovenska. Ba podľa neho v mnohých otázkach zdieľame podobné postoje. V čom? Vo vraždení novinárov? Vykorisťovaní pracujúcich? Likvidácii politickej opozície?
A zásadový postoj na obranu ľudských práv a proti vyvražďovaniu civilov vrátane novinárov neprejavil ani v prípade Izraela, ktorý v Gaze zabil historicky najviac novinárov v akomkoľvek vojenskom konflikte doteraz: vyše 120. Zabil rekordný počet pracovníkov OSN: vyše 150. Vyše 600 zdravotných sestier, vodičov sanitiek, lekárov… A vôbec, doteraz vyše 30-tisíc ľudí, zväčša civilistov, z toho 13 000 detí. A to už aj Európska komisia uznala, že Izrael v Gaze používa hlad ako zbraň.
Mimochodom, na volebnej kampani Ivana Korčoka je zaujímavé i jej financovanie. Hrdí sa, že pol milióna eur vyzbieral najmä ako drobné príspevky bežných ľudí. V skutočnosti bezmála pätinu kampane zaplatili traja, z toho jeden je sám Ivan Korčok.
Najviac dala firma Filmosa SK, s.r.o., ktorá sama o seba na webe tvrdí, že je „malá firma.” Podľa portálu Finstat skončila v roku 2023 so stratou 28 tisíc eur. Napriek tomu našla 50-tisíc na Korčokovu kampaň.
Ale jeho zjavne akékoľvek peniaze na predvolebnú kampaň ani za mak netrápia. Spomínate si na predvolebnú kampaň SaS s názvom Meníme hru? Nikto ju vedy nepochopil, nikomu nedávala zmysel, veď strana nič a nikoho nezmenila.
Až po voľbách Richard Sulík priznal, že Ivan Korčok bol s SaS už dohodnutý, že povedie stranu do parlamentných volieb. Kampaň s heslom „Meníme hru” bola podľa Sulíka nastavená na Korčoka. Mali už aj vytlačené bilbordy s ním, ale nakoniec sa rozhodol, že bude kandidovať na prezidenta.
Áno, počujete dobre. SaS už mala vytlačené bilboardy s Korčokom. Ten však neváhal zradiť ani stranu, ktorá ho dostala na politické výslnie kvôli vidine prezidentského úradu. A ak aj po tom SaS podporuje Korčoka na prezidenta ide buď o diagnózu, alebo o tom vôbec nerozhodli v Liberálnom dome.
Ivan Korčok sa po desaťročiach vernej služby rôznym politikom vo vysokých vládnych funkciách rozhodol, že stačilo. Teraz už chce slúžiť iba… sebe.
Som presvedený, že takýto človek je všetkým iným, len nie vhodným kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky.
