Za Jožkom Lysým

Jozko-Lysy1

Ten rytier v bielom je Jožko Lysý. Ak by niekto v ňom nehľadal uznávaného vysokoškolského profesora politológie, naposledy v službách Pedagogickej fakulty UK, mýlil by si sa. Dnes popoludní dobilo srdce tohto úžasného človeka a ja som ako spomienku naň musel vybrať práve túto fotku.

Pretože ho do bodky vystihuje. Odhodlaný a nebojácny bojovník za ľavicové myšlienky a ľavicové predstavy o Slovensku a svete. Zároveň nesmierne šľachetný, intelektuál, ktorý sa spoločenskému poslaniu intelektuála nikdy nespreneveril. Briskný a otvorený komentátor nášho spoločenského diania, skvelý analytik, podkutý rozsiahlym vzdelaním a poznaním i celoživotnými skúsenosťami.

Prof. PhDr. Jozef Lysý, Csc., bol však zároveň zábavný a príjemný spoločník, obetavý manžel i otec, skvelý priateľ, ktorý nikdy nezaváhal, keď bolo treba pomôcť. Za vyše 30 rokov nášho priateľstva mi nikdy nedal pocítiť generačný rozdiel medzi nami, nešetril rozumnými radami, ale nielenže ma nikdy nepoučoval, ale vždy mi dával najavo, že ho moje názory zaujímajú a moje postoje rešpektuje. Pedagóg a vychovávateľ telom i dušou, ktorého učiteľstvo charakterizoval partnerský vzťah s mladými ľuďmi.

Fotky sú dôkazom, že Jožko nebol “upjatým profesorom”, ba ani seba nebral prehnane vážne. Vôbec mu neprekážal žart na jeho účet, ani zábava, v ktorej ho bárs aj jeho študenti videli v úplne inej polohe, než v prednáškovej sále. Jožko bol profesorom, ktorý rozumel spoločnosti, lebo rozumel životu, jeho rôznym odtieňom, farbám, chutiam i vôňam. A hoci nikdy nezľavil zo zodpovednosti, vedel si život vychutnať a motivovať k rovnakému prístupu aj ľudí okolo seba.

Nechcem byť patetický, ale svet vždy prichádza o veľa, keď strácame takýchto ľudí. Nechcem byť patetický, ale správa o jeho dnešnej smrti ma hlboko zasiahla, šokovala a aj keď píšem tieto slová nemôžem tomu uveriť a nedokážem sa s tým zmieriť. Veď len pred pár týždňami sme spriadali plány a dohodli sa na “plánovacom” stretnutí začiatkom júla. Je ťažké toto pochopiť. Je ťažké tomu uveriť. Je nemožné sa s tým zmieriť.

Jožko, nikdy z mojich spomienok nevymizneš, nikdy na Teba nezabudnem a vždy mi budeš veľmi, preveľmi chýbať.