Medzi vybranými členmi výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod (INTA) som sa zúčastnil na diskusii so zástupcami Európskej komisie o systéme kontroly exportu z EÚ.
Tento systém má zabezpečiť, aby sme zabránili zneužitiu rôznych európskych produktov, napríklad na útočné vojenské účely. Dozvedeli sme sa, že v systéme kontroly je chaos. Chýba napríklad zjednotenie postupov naprieč Európou, takže niektoré štáty kontrolujú vývoz takých produktov, iné zasa iných. Účinnosť kontroly je nulová.
Európska komisia by rada kontrolu vykonávala sama, tak som jej zástupcov upozornil, aby nesiahali do suverénnych právomocí členských štátov. Samozrejme, ak tu už nejaký systém máme, treba sledovať, či funguje, lenže našim ďalším problémom je aj zoznam tých produktov a komponentov, najmä tých, ktoré môžu byť využité aj civilne, aj vojensky. Avšak najväčším problémom je tzv. opätovný export.
Páni z komisie sa len zakoktali, keď som sa ich pýtal, ako sledujeme pohyb citlivých komponentov po svete. Veď si spomíname, ako ukrajinská armáda ukázala, že v ruských zbraniach sú západné komponenty, preukázateľne vyrobené po začiatku invázie. Jasnú odpoveď som nedostal, len čosi ako: máte pravdu, musíme zlepšiť prístup, posilniť systém atď. Ale ako to „urobíme“ som sa nedozvedel. Ba ani len to, ako by sa to dalo.
Takže sme si pokecali o dôležitosti kontroly exportu, v Európskej komisii sa tomu venuje dozaista veľký tím úradníkov, ale v skutočnosti nie sme schopní obmedziť nadnárodné korporácie, aby hoci komplikovanejšie, ale predsa, dostali čokoľvek -kamkoľvek. Nuž, ak je trh a medzinárodný obchod nadovšetko, potom je kontrola exportu iba formálnym divadielkom. Lenže to by neoliberálni globalisti museli priznať, čo je úplne evidentné: že ich obchodná politika slúži len korporátnym ziskom, ktoré sú nadradené blahobytu ľudí a dokonca aj mieru.