Vlastne, na kraji lesa, do lesa som sa ani nedostal. Suchá zima je totiž nemilosrdná aj k ľudským prehreškom. Karol Duchoň síce spieva, že v dolinách človek sám svoju prírodu chráni, ale zjavne myslel konkrétneho človeka, nie všeobecného, lebo, žiaľ, v našej doline sa zjavne nájdu ľudia opačného razenia.
Alebo žeby si mysleli, že zelené črepiny patria do prírody, keďže sú zelené? 
V každom prípade som sa vrátil domov po prepravku na fľaše, využil zamrznutý potok a hajde na druhý breh „tancovať medzi črepinami“.
Trikrát som sa otočil na zberný dvor, na ktorom máme kontajner s poučením, že sklo je surovina.
Veru. Sklo má – na rozdiel od mnohých iných obalových materiálov – tú výhodu, že ho možno recyklovať donekonečna, pretože tavením nestráca svoje vlastnosti. Preto som pred vyše 10 rokmi ako štátny tajomník zaviedol na ministerstvo nákup výlučne slovenských minerálok vo výlučne sklenených obaloch. Mimochodom, našli sme vtedy jediného výrobcu. Minerálka síce bola slovenská, ale výrobca z bratského Česka. Slovenského so sklenenými fľaškami sme nenašli.
Takže, nezabúdajte, sklo dávajte na recykláciu. Črepiny sa v lese nerozložia a ak porania lesné zvieratá, môže to byť pre ne fatálne, najmä, ak im črepiny zostanú v rane. Popri našom lesnom potôčiku sa im to už nestane a ak mi počasie bude priať, na prechádzku pôjdem budúcu nedeľu. V sobotu nie. Rozumiete prečo?
