Perfektná nálada dnes panovala na stretnutí seniorov a senioriek a miestnej organizácie slabozrakých a nevidiacich ľudí v Šali. Vyše sto prevažne dám, zaplnilo do posledného miesta miestnu sálu, ba sedelo sa aj po jej bokoch, od vstupných dverí až po opačný koniec. Hoci, predsa len trochu miesta zostalo a ako mi vysvetlili účastníčky stretnutia, tento „pľac“ je vždy tanečným parketom až do večera. Pretože okrem dám, tam bolo predsa len aj čosi pánov, aby mal dámam kto poďakovať a zablahoželať.
Že k čomu?
Nuž, predsa k medzinárodnému sviatku žien, ktorý si pripomenie už v piatok, a ktorý tu takto oslavujú každučký rok. Nikto tu MDŽ nevníma ako akýsi „komunistický prežitok“, a mne nedalo zdôrazniť, že 8. marec majú červenou v kalendári po celom svete. Lebo nám, mužom, sa patrí byť ženám vďačnými, veď, ako spieva Peter Nagy, „bez ženy som stratený, som len polovica z muža.“
Teším sa, že ma primátor Jozef Belický zobral „do kola“, keď sme spoločne obdarovali všetky prítomné dámy kvetinkou. Toľko objatí a bozkov… A veľmi úprimných a milých reakcií. Okrem dám som sa potešil aj ja. Veľa pozitívnej energie do veľkej zásoby.
A osobitne sa musím poďakovať Danke Lehockej, ktorá popri práci poradkyne nášho ministra stíha už tretie volebné obdobie aj funkciu viceprimátorky, a o tom, ako skvelo ju vykonáva svedčia nielen jej suverénne volebné výsledky, ale aj úprimná obľúbenosť medzi ľuďmi. Napríklad tými, ktorých som dnes stretol. Vďaka, že mi umožnila stráviť dnes aspoň chvíľu medzi týmito úžasnými, vskutku obyčajnými ľuďmi.
A napokon perlička tým, ktorý ma osobne poznajú. Otváral som tanečnú časť tohto skvelého posedenia, lebo vyššie menovaná poradkyňa a viceprimátorka s huncútskym úsmevom presvedčilajednu z prítomných dám, že tanec je moja vášeň.
Tak aspoň dúfam, že som si ani tým tancom neurobil hanbu.