Atentát na Roberta Fica otriasol všetkými slušnými ľuďmi. Stále sa z tej správy neviem spamätať a neustále naňho myslím. Želám si, aby mal dosť síl na víťazstvo v najväčšom boji svojho života a hoci krôčik po krôčiku, držím mu palce, aby sa zdravý vrátil k svojim najbližším a ku všetkému, čo ho baví a napĺňa.
Atentát na Roberta Fica otriasol všetkými slušnými ľuďmi. Želám si, aby tými neslušnými zatriasol, nech si uvedomia, kam až môže viesť nenávisť a aká je absurdná, ak ju vyvolávajú politické dôvody. Alebo zúfalstvo ľudí, ktorí nedokážu odolať a podľahnú tlaku ich okolia, médií, nezodpovedných známych „osobností“, že voľby, ktoré sa neskončili podľa ich želania znamenajú koniec slobody, koniec demokracie, koniec sveta.
Keď si Peter Pellegrini zvolil za svoje prezidentské poslanie vniesť do našej spoločnosti viac pokoja a súdržnosť, od súperov a nepriateľov si za to vyslúžil prinajmenšom výsmech, v horšom prípade dehonestovanie a útoky. Dnes vidíme, ako veľmi videl „za roh“, ako správne odhadol, čo najviac dnes slovenská spoločnosť potrebuje, čo má byť najdôležitejšou misiou reprezentantov nášho štátu. Upokojovať negatívne vášne, hľadať a zdôrazňovať to, čo nás spája, posilňovať súdržnosť ľudí. 
To neznamená, že všetci máme rovnako voliť, že máme mať rovnaké názory, že máme rovnako myslieť. Ale znamená to, že namiesto negatívnych vášní majú v diskusiách dominovať argumenty, že sa o problémoch máme rozprávať s chladnou hlavou, no predovšetkým, že máme ľudí okolo seba rešpektovať, aj keď si myslia niečo iné, aby aj oni rešpektovali ľudí s iným názorom. A musíme, nevyhnutne musíme hľadať, čo máme spoločné, v čom si vieme pomôcť, v čom sa môžeme podporiť.
Tak to dnes vyzeralo v Čiernom Balogu, kam som prišiel na pozvanie odborárov z podbrezovských železiarní. Mysleli sme na premiéra, bavili sme sa o spoločnosti, o (ne)fungovaní štátu, o politike. Rôzni ľudia, s rôznymi názormi a veru, aj voliči rôznych strán. Lenže dali sme sa dokopy, lebo odborári tu už po tretí krát zorganizovali sadenie lesných stromčekov. Balocká lesná správa dala každej dvojici krompáč a stovku sadeníc a v rojnici sme sa pustili do pustého svahu. A keďže dvojíc bolo 25, jeden v balockých svahov je bohatší o 2500 jedličiek, smrečkov a dubov. 
Rôzni ľudia, z rôznych kútov (k Horehroncom sa pridali priatelia z Nitry, Topoľčian, Podpoľania) s jedným spoločným cieľom. Lebo si uvedomujeme, že zdravé lesy, obnova lesného porastu, ale i fyzická práca na čerstvom vzduchu (a slniečko poriadne pripekalo) je prospešná nielen každému jednému z nás, ale aj nám všetkým spoločne. A verte, v takomto prostredí nikomu ani na um nezíde, baviť sa o politike agresívne. A pri takejto spoločnej práci nikomu ani na um nezíde, že „ten druhý“ je nepriateľ iba preto, lebo si myslí iné ako ja.
Želám si, aby sa Robert Fico čo najskôr uzdravil a aby sa politika i celá spoločnosť uzdravila tiež. Nie je pravda, že to je nemožné. Verím, že predseda vlády má na to dosť síl a po takomto dni verím, že aj slovenská spoločnosť. Po desiatkach pádov v ostrom svahu a troch hodinách kopania a utláčania hliny ma o tom presvedčila atmosféra, ktorá medzi týmito obyčajnými ľuďmi vládla. V pondelok ju prinesiem do Bratislavy, tak uvidíme… 