Predseda Európskej rady prekročil červenú čiaru, keď vyhlásil, že EÚ má prejsť na „vojnovú
ekonomiku“. Nikdy som si nemyslel, že to napíšem, ale buď sa Charles Michel zbláznil, alebo je z neho
vrcholne nezodpovedný vojnový štváč. Jeho najnovšie vyhlásenie je úplne absurdné a podľa všetkého
ide o najnebezpečnejšie stanovisko šéfa Európskej rady za celú dlhú históriu jej existencie. Hoci ide o vrcholného
predstaviteľa Únie, tento človek je buď taký hlúpy, že nerozumie pojmu „vojnová ekonomika“, alebo
sa hrubo spreneveril svojej úlohe a poslaniu.
Finančné noviny popisujú, že „vojnová ekonomika je súbor nepredvídaných udalostí, ktoré vykonáva
moderný štát , aby zmobilizoval svoje hospodárstvo na vojnovú výrobu“. Predsedovi Komisie asi
treba pripomenúť, že podľa jeho vlastných údajov žije vyše 22% obyvateľov Európskej únie pod
hranicou rizika chudoby. Ešte raz, takmer štvrtina ľudí v Únii je chudobných napriek tomu, že napr.
miera nezamestnanosti bola v januári na úrovni 6%. Milióny ľudí nedokážu napriek tomu, že musia
každý deň chodiť do práce, normálne uživiť svoje rodiny. Ak na niečo musia členské štáty EÚ
„mobilizovať svoje hospodárstvo“, je to odstránenie chudoby a nie vojnová výroba.
So všetkou zodpovednosťou vyhlasujem, že Európa dnes čelí oveľa vážnejším krízam a oveľa
reálnejším a väčším nebezpečenstvám než je vojnový útok zo strany Ruska. Ak niečo ohrozuje našu
bezpečnosť, ako varuje Michel vo svojom pondelkovom článku, tak sú to milióny ľudí, ktorí vidia
ekonomickú a sociálnu nerovnosť, ktorá nemá žiadne spravodlivé odôvodnenie. Ak niečo ohrozuje
našu bezpečnosť, tak je to nepremyslená „ekologická“ politika, ktorá nás robí závislými na dovoze
kľúčových tovarov. Ak niečo ohrozuje našu bezpečnosť, je to bezohľadná obchodná politika EÚ, ktorá
dovoľuje dovážať milióny ton nekvalitných potravín z opačného konca sveta na úkor našich
poľnohospodárov a potravinárov.
„Vojnová ekonomika“ nie je riešením žiadneho z týchto problémov. Vojnová ekonomika nie je
dokonca ani riešením Putinovej vojny proti Ukrajincom. Vojnová ekonomika môže priniesť len
obludné zisky zbrojárskym korporáciám a prehĺbiť zadlženie národných hospodárstiev.
So všetkou zodpovednosťou preto vyhlasujem, že Charles Michel musí po voľbách do Európskeho
parlamentu skočiť na pozícii šéfa Európskej komisie. Takýto hazardér nemá čo hľadať na tomto poste.
Nový Európsky parlament musí presadzovať takú rozpočtovú politiku EÚ, ktorá sa zameria na
racionálne ekologické investície a odstraňovanie chudoby a sociálnych a spoločenských nerovností
a nie na „vojnovú ekonomiku“. Musíme vrátiť Európsky parlament do rúk bežných ľudí, pracujúcich
a ich detí a rodičov, musíme ho konečne vytrhnúť z rúk vojnových štváčov.
